Spracovanie organickej hmoty v [simulovanom] ekosystéme veterných parkov na mori v súčasných a budúcich klimatických a akvakultúrnych scenároch

Rýchly rozvoj modrého hospodárstva a využívanie priestoru na mori človekom podnietil koncepciu spoločného umiestnenia morských činností a spôsobuje rôzne miestne tlaky na životné prostredie. Tieto tlaky prispievajú ku globálnym výzvam, ako je okysľovanie oceánov a otepľovanie, a ovplyvňujú ich. V tejto štúdii sa skúmajú kombinované tlaky zmeny klímy a plánované spoločné umiestnenie veterných parkov na mori a akvakultúrnych zón na tok uhlíka prostredníctvom epifauálnych komunít, ktoré obývajú veterné turbíny v Severnom mori. V mezokozmoch (4 m³) s nerušenými komunitami tvrdého substrátu (HS), v prirodzenom sedimente s infaunou a mobilnými predátormi bezstavovcov, sa vykonal experiment s pulzačným cyklom označeným 13C. Asimilácia uhlíka bola kvantifikovaná v súčasných a predpokladaných budúcich klimatických podmienkach (+ 3 °C a – 0,3 jednotky pH), ako aj v budúcom scenári spoločného využívania klímy s akvakultúrou slávok modrých (Mytilus edulis). Zmena klímy spôsobila zvýšenie asimilácie uhlíka makrofaunalom, ako aj organické obohacovanie podkladových sedimentov. Dynamické (ne)trofické prepojenia medzi baktériou M. edulis a inou epifaunou HS viedli k posunom medzi druhmi, ktoré najviac prispievajú k toku uhlíka získanému z fytoplanktónu naprieč klimatickými scenármi. Zvýšená konkurencia medzi jednotlivými a vnútrošpecifickými zdrojmi v prítomnosti akvakultúry M. edulis zabránila veľkému nárastu celkovej asimilácie fytoplanktónu faunou HS. Z nižších individuálnych mier asimilácie uhlíka u slávok aj iných epifauny vyplýva, že ak by sa kapacita filtra epifauny HS priblížila k obnove advekciami/zmiešaním, jednotlivci M. edulis by pravdepodobne vzrástli do menšej komerčnej veľkosti, než sa plánovalo. V rovnakom scenári sa výrazne zvýšila mineralizácia bentického organického uhlíka v dôsledku zvýšenej depozície organickej hmoty v akvakultúre. Kombináciou týchto výsledkov s údajmi o abundancii in situ sa potvrdilo, že M. edulis je najvplyvnejším druhom AHS OWF z hľadiska (celkovej) asimilácie uhlíka, ako aj opísaných reakcií na stres v dôsledku zmeny klímy a pridania dvojchlopňovej akvakultúry.