FAQ

Ak sa akvakultúra vykonáva udržateľným spôsobom, môže pomôcť vyriešiť niektoré z najnaliehavejších problémov, ktorým dnes čelíme.

— Akvakultúra dodáva rastúcej svetovej populácii výživné a rozmanité potraviny.

— Akvakultúra znižuje potrebu loviť viac voľne žijúcich rýb s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po rybách, a tým prispieva k zachovaniu populácií rýb.

— Môže poskytovať čerstvé a miestne potraviny. Dodávanie potravín bližšie k spotrebiteľovi umožňuje znížiť emisie uhlíka v doprave.

— Akvakultúra môže produkovať potraviny a krmivá s menším vplyvom na klímu a životné prostredie ako iné typy chovu (napr. chov hovädzieho dobytka na mlieko alebo mäso). Konzumáciou väčšieho množstva potravín z akvakultúry môžeme znížiť aj tlak poľnohospodárstva na pôdu.

— Akvakultúrne činnosti môžu byť zdrojom príjmov a rozvoja odľahlých pobrežných a vidieckych komunít, ak je k dispozícii málo alternatív. Určité typy akvakultúry prispievajú k zachovaniu ekosystémov a biodiverzity (napr. chov mäkkýšov, extenzívna akvakultúra v rybníkoch a mokradiach a chov rias a iných bezstavovcov). Tieto služby zahŕňajú čistenie vody pred nadmernými živinami a organickou hmotou alebo ochranu a obnovu ekosystémov a biodiverzity.

— Pred uvedením akvakultúrnych fariem do prevádzky musia budúci výrobcovia v oblasti akvakultúry získať povolenie od príslušných vnútroštátnych orgánov (niekedy môžu byť za povolenia zodpovedné regionálne orgány). Orgány v rámci svojho posúdenia skontrolujú, či je navrhované miesto vhodné, a dôkladne overia potenciálny vplyv farmy na životné prostredie.

— Výrobcovia v oblasti akvakultúry potrebujú pred použitím morskej vody alebo sladkej vody na farme oprávnenie. Keď sa vracajú do životného prostredia, stav vodného útvaru sa nesmie zhoršiť.

— Okrem toho zariadenia pre akvakultúru musia byť registrované alebo schválené sanitárnymi orgánmi, ktoré sa zaoberajú zdravím zvierat, a farmár aj tieto orgány majú povinnosť vykonávať dohľad nad možnými chorobami.

— Po získaní všetkých autorít musia výrobcovia v oblasti akvakultúry splniť niekoľko podmienok, aby sa zabezpečilo, že akvakultúrne činnosti rešpektujú životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat a dobré životné podmienky zvierat.

— Schválené poľnohospodárske podniky musia naďalej monitorovať ich vplyv na životné prostredie.

— Na ochranu životného prostredia môžu výrobcovia používať len povolené krmivá, čistiace prostriedky a lieky.

— Pokiaľ ide o zdravie zvierat, poľnohospodári sú takisto povinní viesť niekoľko záznamov vrátane záznamov o tom, koľko zvierat vstupuje na farmu a opúšťa ju a koľko uhynie. Musia zaznamenávať aj opatrenia, ktoré prijmú na prevenciu a riadenie akéhokoľvek rizika výskytu choroby. Akvakultúrni chovatelia musia v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov dodržiavať prísne pravidlá týkajúce sa hygieny potravín a zdravia zvierat. Smú používať iba povolené a kontrolované krmivá.

— Používanie veterinárnych liekov si vyžaduje predpis veterinárneho lekára a povolené sú len povolené veterinárne lieky, pričom sa dodržiavajú predpísané ochranné lehoty a limity rezíduí. Chovatelia musia zaznamenávať všetky veterinárne lieky, ktoré používajú, a uchovávať kópiu predpisov.

— Okrem toho musia poľnohospodári zabezpečiť humánne zaobchádzanie s hospodárskymi zvieratami počas celého ich produkčného cyklu a počas zabíjania a prepravy.

Aby bolo možné zistiť, či sa v určitej oblasti môže realizovať projekt akvakultúry, musí sa vykonať štúdia životaschopnosti oblasti (napr. dostupnosť kvalitnej vody, nezasahovanie do iného využitia, podmienky zriadenia akvakultúrnych lokalít v oblasti) a možných druhov, ktoré sa majú chovať. Existuje mnoho možných lokalít pre akvakultúru (napr. na pevnine, v pobrežných vodách, na mori, v ústí riek, v rybníkoch, vedľa riek). Na získanie licencie má každá lokalita odlišné podmienky a štúdie, ktoré sa majú vykonať, sú odlišné. Príslušné orgány niekedy identifikujú predtým skúmané oblasti, v ktorých je možná a priorizácia akvakultúrnej činnosti, čo zrýchľuje získavanie povolení pre farmu v danej oblasti.

Hoci teoreticky by sa všetky druhy rýb mohli využívať na akvakultúrny chov, len niekoľko z nich (približne 10) je v súčasnosti dôležitou súčasťou akvakultúrnej produkcie EÚ. Chovajú sa najmä tie druhy, ktorých biológia je dobre známa a ktorých rozmnožovanie v zajatí je možné. Zároveň musí existovať dopyt na trhu po týchto druhoch a trhová cena, ktorá umožní, aby bola výroba zisková.

V prípade akvakultúrnych druhov v EÚ existujú veľmi rôznorodé metódy produkcie, pričom niektoré z nich sú tieto (tabuľka hospodárskych údajov o akvakultúre STECF, 2023):

— Uzávery, ohrady, recirkulačné systémy a nádrže na lososa;

— Cisterny a výbehové dráhy, recirkulačné systémy a rybníky pre pstruhy;

— Ohrady, nádrže, rybníky, recirkulačné systémy pre moronu striebristú a zdych;

— Plte, polykultúra, guľatina pre slávky,

— Rybníky, cisterny, nájazdové dráhy, gage, polykultúra kaprov,

— Na dne, lovnými šnúrami, plavbami a polykultúrou ustríc;

— Rybníky, nábehové dráhy, nádrže na kôrovce;

— Na dne, cisternách a nábehových dráhach, ohradách, recirkulačných systémoch, polykultúrach, plavidlách, lovných šnúrach, nádržiach na morské riasy;

— Bioreaktory s otvoreným alebo uzavretým systémom pre mikroriasy.

Okrem toho počas počiatočných štádií rastu musí byť väčšina druhov rýb a morských rias v liahni a odchovni. Semená mäkkýšov sa produkujú v liahňach alebo zbierajú z voľnej prírody.

Akvakultúra má rovnako ako každá hospodárska činnosť vplyv na životné prostredie. Závisí to od kvality riadenia činnosti, vhodnosti miesta a výrobného systému. Pri správnom riadení môže byť akvakultúra aj spôsobom produkcie bielkovín s nižšou uhlíkovou a environmentálnou stopou, než majú iné typy farmárskych chovov. Okrem toho môžu určité formy akvakultúry (napr. chov mäkkýšov, akvakultúra v rybníkoch a mokradiach či pestovanie morských rias a iných bezstavovcov) pri správnom riadení ponúknuť mnohé ekosystémové služby. Medzi tieto služby patrí vstrebávanie prebytočných živín a organickej hmoty zo životného prostredia či ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity.

Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a vykonávacie vnútroštátne právne predpisy stanovili regulačný rámec pre akvakultúru EÚ, ktorým sa zabezpečuje zmiernenie vplyvu, ktorý môžu mať akvakultúrne činnosti na životné prostredie (či už z hľadiska uhlíkovej stopy, odpadových vôd, odpadu alebo iných vplyvov na morské a sladkovodné ekosystémy), a že akvakultúrne činnosti výrazne nepoškodzujú ekosystémy ani biodiverzitu.

Environmentálne správanie odvetvia akvakultúry EÚ však možno ďalej zlepšiť: I) zabezpečenie úplného uplatňovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia a plnenia ich cieľov; II) ďalšie zmierňovanie vplyvu akvakultúry; a iii) presadzovaním akvakultúry s nižším environmentálnym vplyvom a akvakultúry poskytujúcej ekosystémové služby.

Cieľom strategických usmernení pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030 je zlepšiť environmentálne správanie odvetvia akvakultúry ďalším obmedzením vplyvu akvakultúry, ako aj podporou typov akvakultúry, ktoré sú najprospešnejšie pre životné prostredie a klímu, ako sú nízkotrofická akvakultúra a ekologická akvakultúra.

Akvakultúra si vyžaduje dobrú kvalitu vody, aby sa zabezpečilo optimálne zdravie a dobré životné podmienky vodných živočíchov a ziskovosť vodnej farmy. Boj proti znečisťovaniu vody zo strany členských štátov EÚ v súlade s ambíciou nulového znečistenia vymedzenou v Európskej zelenej dohode má preto osobitný význam pre akvakultúru.

Výrobcovia v oblasti akvakultúry potrebujú pred použitím morskej vody alebo sladkej vody na farme povolenie. Keď sa vracajú do životného prostredia, stav vodného útvaru sa nesmie zhoršiť. Vypúšťanie z akvakultúrnych zariadení EÚ musí spĺňať prísne normy EÚ v oblasti kvality vody, ako aj prísne vnútroštátne, regionálne a miestne predpisy.

Určité formy akvakultúry, ako je chov mäkkýšov a chov rias a iných bezstavovcov, ak sú primerane riadené, môžu zlepšiť kvalitu vody v dôsledku absorpcie nadmerných živín a organickej hmoty zo životného prostredia.

Recirkulačné systémy akvakultúry (RAS) sú zariadenia suchozemskej akvakultúry, a to buď vo voľnom priestranstve, alebo vo vnútorných priestoroch, ktoré minimalizujú spotrebu vody filtrovaním, úpravou a opätovným použitím vody.

V porovnaní s tradičnými rybníkmi alebo akvakultúrou na otvorenom mori umožňuje proces recirkulácie vody v RAS kontrolovať kultivačné podmienky a zbierať odpad. Okrem toho pozemná akvakultúra zabraňuje únikom a obmedzuje vonkajší prenos chorôb a parazitov. RAS poskytuje prísľub udržateľnejšej výroby potravín s nižšou spotrebou sladkej vody a kratšími prepravnými vzdialenosťami, keďže ryby sa môžu pestovať bližšie k trhom. Kontrolou kultivačných podmienok možno produkciu akvakultúry v zariadení RAS zriadiť takmer kdekoľvek bez ohľadu na miestne podmienky. Presunom výroby na súši môže takisto zmierniť nedostatok dostupného priestoru a súťaž o prístup k morským oblastiam.

Na druhej strane je zariadenie RAS zvyčajne energeticky náročné a nákladné. Investičné náklady sú vysoké a recirkulačná technológia spotrebúva obrovské množstvo energie a vyžaduje si, aby ju kontrolovala a riadila kvalifikovaná pracovná sila. Okrem toho táto technológia naďalej preukazuje svoju životaschopnosť v oblasti veľkoplošnej výroby, najmä pokiaľ ide o prostredie soľnej vody.

Krmivo pre ryby z farmových chovov musí obsahovať významné úrovne (35 – 50 %) vysoko stráviteľných bielkovín a vysokú energiu prostredníctvom vysokokvalitných tukov, aby sa zachovala ich činnosť a rast. Suroviny, ktoré sú k dispozícii na výrobu takýchto krmív, pochádzajú z troch hlavných zdrojov:

I) vedľajšie rastlinné produkty z pšenice, sóje a kukurice.

II) rybia múčka a rybí olej z rýb a morských kôrovcov, hoci ich podiel na krmive klesá.

III) V niektorých prípadoch aj vedľajšie produkty zo sektora výroby suchozemských zvierat, ktoré sú veľmi výživné.

V súčasnosti sa podporujú udržateľné systémy kŕmenia, ktoré obmedzujú závislosť od rybej múčky a rybieho oleja z voľne žijúcich zásob na výrobu potravín, napríklad podporou používania alternatívnych zložiek bielkovín, ako sú riasy alebo hmyz, alebo odpadu z iných priemyselných odvetví. Odráža sa to aj v strategických usmerneniach pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32018R0848) je ekologická poľnohospodárska výroba celkovým systémom riadenia poľnohospodárskych podnikov a výroby potravín, ktorý spája najlepšie postupy v oblasti životného prostredia a klímy, vysokú úroveň biodiverzity, zachovanie prírodných zdrojov a uplatňovanie prísnych noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a prísnych výrobných noriem v súlade s dopytom rastúceho počtu spotrebiteľov po produktoch vyrobených s použitím prírodných látok a procesov. V tomto nariadení sa spolu s určitými príslušnými sekundárnymi aktmi stanovujú podrobné pravidlá výroby ekologickej akvakultúry, ktoré zahŕňajú environmentálne požiadavky, dodržiavanie obdobia konverzie na ekologickú poľnohospodársku výrobu, výživu, požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, zdravotnú starostlivosť a chov s podrobnými maximálnymi hustotou chovu druhov a prísne obmedzenia používania vonkajších vstupov, okrem iného veterinárnych ošetrení.

Aby mohli prevádzkovatelia ekologickej poľnohospodárskej výroby používať ekologické logo EÚ a uvádzať „ekologický“ na etiketách svojich produktov, musia byť certifikovaní súkromnou inšpekčnou organizáciou schválenou príslušnými orgánmi, ktorá potvrdí, že ich činnosť sa vykonáva v súlade s nariadením EÚ o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

Viac informácií o systéme certifikácie ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ a jeho presadzovaní je k dispozícii na tejto webovej stránke Komisie:

Ekologické poľnohospodárstvo (https://agriculture.ec.europa.eu/farming/organic-farming_en). Okrem toho je k dispozícii dokument s často kladenými otázkami o ustanoveniach týkajúcich sa ekologickej výroby vrátane kapitoly o ekologickej akvakultúre: https://agriculture.ec.europa.eu/system/files/2022-09/organic-rules-faq….