Skip to main content
EU Aquaculture Assistance Mechanism

FAQ

Na stránke s najčastejšími otázkami nájdete niekoľko príkladov otázok a ich príslušných odpovedí. Okrem toho je na platforme AAM k dispozícii mnoho zdrojov na zodpovedanie otázok, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s akvakultúrou.

Ak svoju odpoveď nenájdete v zozname často kladených otázok, tím môžete kontaktovať prostredníctvom webového formulára tu.

Filter by

FAQ (24)

Showing results 1 to 10
  • 1. Aké sú hlavné prínosy akvakultúry?

    Ak sa akvakultúra vykonáva udržateľným spôsobom, môže pomôcť vyriešiť niektoré z najnaliehavejších problémov, ktorým dnes čelíme.

    — Akvakultúra dodáva rastúcej svetovej populácii výživné a rozmanité potraviny.

    — Akvakultúra znižuje potrebu loviť viac voľne žijúcich rýb s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po rybách, a tým prispieva k zachovaniu populácií rýb.

    — Môže poskytovať čerstvé a miestne potraviny. Dodávanie potravín bližšie k spotrebiteľovi umožňuje znížiť emisie uhlíka v doprave.

    — Akvakultúra môže produkovať potraviny a krmivá s menším vplyvom na klímu a životné prostredie ako iné typy chovu (napr. chov hovädzieho dobytka na mlieko alebo mäso). Konzumáciou väčšieho množstva potravín z akvakultúry môžeme znížiť aj tlak poľnohospodárstva na pôdu.

    — Akvakultúrne činnosti môžu byť zdrojom príjmov a rozvoja odľahlých pobrežných a vidieckych komunít, ak je k dispozícii málo alternatív. Určité typy akvakultúry prispievajú k zachovaniu ekosystémov a biodiverzity (napr. chov mäkkýšov, extenzívna akvakultúra v rybníkoch a mokradiach a chov rias a iných bezstavovcov). Tieto služby zahŕňajú čistenie vody pred nadmernými živinami a organickou hmotou alebo ochranu a obnovu ekosystémov a biodiverzity.

  • 2. Čo musím urobiť, ak chcem začať akvakultúrnu činnosť v EÚ?

    — Pred uvedením akvakultúrnych fariem do prevádzky musia budúci výrobcovia v oblasti akvakultúry získať povolenie od príslušných vnútroštátnych orgánov (niekedy môžu byť za povolenia zodpovedné regionálne orgány). Orgány v rámci svojho posúdenia skontrolujú, či je navrhované miesto vhodné, a dôkladne overia potenciálny vplyv farmy na životné prostredie.

    — Výrobcovia v oblasti akvakultúry potrebujú pred použitím morskej vody alebo sladkej vody na farme oprávnenie. Keď sa vracajú do životného prostredia, stav vodného útvaru sa nesmie zhoršiť.

    — Okrem toho zariadenia pre akvakultúru musia byť registrované alebo schválené sanitárnymi orgánmi, ktoré sa zaoberajú zdravím zvierat, a farmár aj tieto orgány majú povinnosť vykonávať dohľad nad možnými chorobami.

    — Po získaní všetkých autorít musia výrobcovia v oblasti akvakultúry splniť niekoľko podmienok, aby sa zabezpečilo, že akvakultúrne činnosti rešpektujú životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat a dobré životné podmienky zvierat.

    — Schválené poľnohospodárske podniky musia naďalej monitorovať ich vplyv na životné prostredie.

    — Na ochranu životného prostredia môžu výrobcovia používať len povolené krmivá, čistiace prostriedky a lieky.

    — Pokiaľ ide o zdravie zvierat, poľnohospodári sú takisto povinní viesť niekoľko záznamov vrátane záznamov o tom, koľko zvierat vstupuje na farmu a opúšťa ju a koľko uhynie. Musia zaznamenávať aj opatrenia, ktoré prijmú na prevenciu a riadenie akéhokoľvek rizika výskytu choroby. Akvakultúrni chovatelia musia v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov dodržiavať prísne pravidlá týkajúce sa hygieny potravín a zdravia zvierat. Smú používať iba povolené a kontrolované krmivá.

    — Používanie veterinárnych liekov si vyžaduje predpis veterinárneho lekára a povolené sú len povolené veterinárne lieky, pričom sa dodržiavajú predpísané ochranné lehoty a limity rezíduí. Chovatelia musia zaznamenávať všetky veterinárne lieky, ktoré používajú, a uchovávať kópiu predpisov.

    — Okrem toho musia poľnohospodári zabezpečiť humánne zaobchádzanie s hospodárskymi zvieratami počas celého ich produkčného cyklu a počas zabíjania a prepravy.

  • 3. Môže sa akvakultúra rozvíjať na akomkoľvek mieste a za akýchkoľvek podmienok?

    Aby bolo možné zistiť, či sa v určitej oblasti môže realizovať projekt akvakultúry, musí sa vykonať štúdia životaschopnosti oblasti (napr. dostupnosť kvalitnej vody, nezasahovanie do iného využitia, podmienky zriadenia akvakultúrnych lokalít v oblasti) a možných druhov, ktoré sa majú chovať. Existuje mnoho možných lokalít pre akvakultúru (napr. na pevnine, v pobrežných vodách, na mori, v ústí riek, v rybníkoch, vedľa riek). Na získanie licencie má každá lokalita odlišné podmienky a štúdie, ktoré sa majú vykonať, sú odlišné. Príslušné orgány niekedy identifikujú predtým skúmané oblasti, v ktorých je možná a priorizácia akvakultúrnej činnosti, čo zrýchľuje získavanie povolení pre farmu v danej oblasti.

  • 4. Možno chovať všetky druhy rýb?

    Hoci teoreticky by sa všetky druhy rýb mohli využívať na akvakultúrny chov, len niekoľko z nich (približne 10) je v súčasnosti dôležitou súčasťou akvakultúrnej produkcie EÚ. Chovajú sa najmä tie druhy, ktorých biológia je dobre známa a ktorých rozmnožovanie v zajatí je možné. Zároveň musí existovať dopyt na trhu po týchto druhoch a trhová cena, ktorá umožní, aby bola výroba zisková.

  • 5. Aké sú hlavné výrobné metódy používané v akvakultúre EÚ?

    V prípade akvakultúrnych druhov v EÚ existujú veľmi rôznorodé metódy produkcie, pričom niektoré z nich sú tieto (tabuľka hospodárskych údajov o akvakultúre STECF, 2023):

    — Uzávery, ohrady, recirkulačné systémy a nádrže na lososa;

    — Cisterny a výbehové dráhy, recirkulačné systémy a rybníky pre pstruhy;

    — Ohrady, nádrže, rybníky, recirkulačné systémy pre moronu striebristú a zdych;

    — Plte, polykultúra, guľatina pre slávky,

    — Rybníky, cisterny, nájazdové dráhy, gage, polykultúra kaprov,

    — Na dne, lovnými šnúrami, plavbami a polykultúrou ustríc;

    — Rybníky, nábehové dráhy, nádrže na kôrovce;

    — Na dne, cisternách a nábehových dráhach, ohradách, recirkulačných systémoch, polykultúrach, plavidlách, lovných šnúrach, nádržiach na morské riasy;

    — Bioreaktory s otvoreným alebo uzavretým systémom pre mikroriasy.

    Okrem toho počas počiatočných štádií rastu musí byť väčšina druhov rýb a morských rias v liahni a odchovni. Semená mäkkýšov sa produkujú v liahňach alebo zbierajú z voľnej prírody.

  • 6. Má akvakultúra vplyv na životné prostredie?

    Akvakultúra má rovnako ako každá hospodárska činnosť vplyv na životné prostredie. Závisí to od kvality riadenia činnosti, vhodnosti miesta a výrobného systému. Pri správnom riadení môže byť akvakultúra aj spôsobom produkcie bielkovín s nižšou uhlíkovou a environmentálnou stopou, než majú iné typy farmárskych chovov. Okrem toho môžu určité formy akvakultúry (napr. chov mäkkýšov, akvakultúra v rybníkoch a mokradiach či pestovanie morských rias a iných bezstavovcov) pri správnom riadení ponúknuť mnohé ekosystémové služby. Medzi tieto služby patrí vstrebávanie prebytočných živín a organickej hmoty zo životného prostredia či ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity.

    Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a vykonávacie vnútroštátne právne predpisy stanovili regulačný rámec pre akvakultúru EÚ, ktorým sa zabezpečuje zmiernenie vplyvu, ktorý môžu mať akvakultúrne činnosti na životné prostredie (či už z hľadiska uhlíkovej stopy, odpadových vôd, odpadu alebo iných vplyvov na morské a sladkovodné ekosystémy), a že akvakultúrne činnosti výrazne nepoškodzujú ekosystémy ani biodiverzitu.

    Environmentálne správanie odvetvia akvakultúry EÚ však možno ďalej zlepšiť: I) zabezpečenie úplného uplatňovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia a plnenia ich cieľov; II) ďalšie zmierňovanie vplyvu akvakultúry; a iii) presadzovaním akvakultúry s nižším environmentálnym vplyvom a akvakultúry poskytujúcej ekosystémové služby.

    Cieľom strategických usmernení pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030 je zlepšiť environmentálne správanie odvetvia akvakultúry ďalším obmedzením vplyvu akvakultúry, ako aj podporou typov akvakultúry, ktoré sú najprospešnejšie pre životné prostredie a klímu, ako sú nízkotrofická akvakultúra a ekologická akvakultúra.

  • 7. A čo kvalita vody v systémoch akvakultúry?

    Akvakultúra si vyžaduje dobrú kvalitu vody, aby sa zabezpečilo optimálne zdravie a dobré životné podmienky vodných živočíchov a ziskovosť vodnej farmy. Boj proti znečisťovaniu vody zo strany členských štátov EÚ v súlade s ambíciou nulového znečistenia vymedzenou v Európskej zelenej dohode má preto osobitný význam pre akvakultúru.

    Výrobcovia v oblasti akvakultúry potrebujú pred použitím morskej vody alebo sladkej vody na farme povolenie. Keď sa vracajú do životného prostredia, stav vodného útvaru sa nesmie zhoršiť. Vypúšťanie z akvakultúrnych zariadení EÚ musí spĺňať prísne normy EÚ v oblasti kvality vody, ako aj prísne vnútroštátne, regionálne a miestne predpisy.

    Určité formy akvakultúry, ako je chov mäkkýšov a chov rias a iných bezstavovcov, ak sú primerane riadené, môžu zlepšiť kvalitu vody v dôsledku absorpcie nadmerných živín a organickej hmoty zo životného prostredia.

  • 8. Aké sú výhody a kľúčové výzvy Recirculating Aquaculture Systems (RAS)?

    Recirkulačné systémy akvakultúry (RAS) sú zariadenia suchozemskej akvakultúry, a to buď vo voľnom priestranstve, alebo vo vnútorných priestoroch, ktoré minimalizujú spotrebu vody filtrovaním, úpravou a opätovným použitím vody.

    V porovnaní s tradičnými rybníkmi alebo akvakultúrou na otvorenom mori umožňuje proces recirkulácie vody v RAS kontrolovať kultivačné podmienky a zbierať odpad. Okrem toho pozemná akvakultúra zabraňuje únikom a obmedzuje vonkajší prenos chorôb a parazitov. RAS poskytuje prísľub udržateľnejšej výroby potravín s nižšou spotrebou sladkej vody a kratšími prepravnými vzdialenosťami, keďže ryby sa môžu pestovať bližšie k trhom. Kontrolou kultivačných podmienok možno produkciu akvakultúry v zariadení RAS zriadiť takmer kdekoľvek bez ohľadu na miestne podmienky. Presunom výroby na súši môže takisto zmierniť nedostatok dostupného priestoru a súťaž o prístup k morským oblastiam.

    Na druhej strane je zariadenie RAS zvyčajne energeticky náročné a nákladné. Investičné náklady sú vysoké a recirkulačná technológia spotrebúva obrovské množstvo energie a vyžaduje si, aby ju kontrolovala a riadila kvalifikovaná pracovná sila. Okrem toho táto technológia naďalej preukazuje svoju životaschopnosť v oblasti veľkoplošnej výroby, najmä pokiaľ ide o prostredie soľnej vody.

  • 9. Aký druh krmiva sa používa pre vodné živočíchy?

    Krmivo pre ryby z farmových chovov musí obsahovať významné úrovne (35 – 50 %) vysoko stráviteľných bielkovín a vysokú energiu prostredníctvom vysokokvalitných tukov, aby sa zachovala ich činnosť a rast. Suroviny, ktoré sú k dispozícii na výrobu takýchto krmív, pochádzajú z troch hlavných zdrojov:

    I) vedľajšie rastlinné produkty z pšenice, sóje a kukurice.

    II) rybia múčka a rybí olej z rýb a morských kôrovcov, hoci ich podiel na krmive klesá.

    III) V niektorých prípadoch aj vedľajšie produkty zo sektora výroby suchozemských zvierat, ktoré sú veľmi výživné.

    V súčasnosti sa podporujú udržateľné systémy kŕmenia, ktoré obmedzujú závislosť od rybej múčky a rybieho oleja z voľne žijúcich zásob na výrobu potravín, napríklad podporou používania alternatívnych zložiek bielkovín, ako sú riasy alebo hmyz, alebo odpadu z iných priemyselných odvetví. Odráža sa to aj v strategických usmerneniach pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030.

  • 10. Aký je rozdiel medzi bežnými produktmi akvakultúry a produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby? Čo je potrebné na získanie ekologickej certifikácie?

    Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32018R0848) je ekologická poľnohospodárska výroba celkovým systémom riadenia poľnohospodárskych podnikov a výroby potravín, ktorý spája najlepšie postupy v oblasti životného prostredia a klímy, vysokú úroveň biodiverzity, zachovanie prírodných zdrojov a uplatňovanie prísnych noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a prísnych výrobných noriem v súlade s dopytom rastúceho počtu spotrebiteľov po produktoch vyrobených s použitím prírodných látok a procesov. V tomto nariadení sa spolu s určitými príslušnými sekundárnymi aktmi stanovujú podrobné pravidlá výroby ekologickej akvakultúry, ktoré zahŕňajú environmentálne požiadavky, dodržiavanie obdobia konverzie na ekologickú poľnohospodársku výrobu, výživu, požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, zdravotnú starostlivosť a chov s podrobnými maximálnymi hustotou chovu druhov a prísne obmedzenia používania vonkajších vstupov, okrem iného veterinárnych ošetrení.

    Aby mohli prevádzkovatelia ekologickej poľnohospodárskej výroby používať ekologické logo EÚ a uvádzať „ekologický“ na etiketách svojich produktov, musia byť certifikovaní súkromnou inšpekčnou organizáciou schválenou príslušnými orgánmi, ktorá potvrdí, že ich činnosť sa vykonáva v súlade s nariadením EÚ o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

    Viac informácií o systéme certifikácie ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ a jeho presadzovaní je k dispozícii na tejto webovej stránke Komisie:

    Ekologické poľnohospodárstvo (https://agriculture.ec.europa.eu/farming/organic-farming_en). Okrem toho je k dispozícii dokument s často kladenými otázkami o ustanoveniach týkajúcich sa ekologickej výroby vrátane kapitoly o ekologickej akvakultúre: https://agriculture.ec.europa.eu/system/files/2022-09/organic-rules-faq….