Ekologická nosnosť v morskej kultúre: Zohľadnenie a uplatňovanie v geografických stratégiách a politikách

Stratégie riadenia a riadenia rozvoja akvakultúry sa preskúmali v prípade vybraného počtu jurisdikcií pokrývajúcich celú škálu produkcie morskej akvakultúry s cieľom lepšie pochopiť, do akej miery sa pojmy „kapacita ekologického prenosu“ (ECC) začleňujú do nástrojov riadenia alebo požiadaviek na povoľovanie rozvoja akvakultúry. Politiky, predpisy a strategické plány sa hľadali prostredníctvom odborných znalostí a niekedy aj prostredníctvom webových vyhľadávaní. ECC v akvakultúre, ktoré sa tu vymedzuje ako „rozsah akvakultúrnej produkcie, ktorý možno podporiť bez toho, aby to viedlo k neprijateľným zmenám v ekologickom procese, druhoch, populáciách alebo komunitách v životnom prostredí“, sa v dokumentácii politiky akvakultúry v žiadnej jurisdikcii neuplatňoval prísne. Vo všeobecnosti sa uskutočnilo rozšírené vyhľadávanie s cieľom zvážiť koncepciu nosnosti v akvakultúre (CC). Z desiatich skúmaných krajín sa koncepty CC nachádzali v politickej dokumentácii viacerých krajín. Začlenenie koncepcií CC do politiky a strategického plánovania sa môže použiť ako súčasť súboru nástrojov riadenia na podporu udržateľnej akvakultúry v rámci ekologického prístupu FAO k akvakultúre.