Hodnota biotopu lastúrnikov a akvakultúry morských rias pre ryby a bezstavovce: Cesty, syntéza a ďalšie kroky

Akvakultúra môže mať negatívny vplyv na životné prostredie, čím sa dopĺňa súbor antropogénnych stresových faktorov, ktoré ohrozujú pobrežné ekosystémy. Z čoraz väčšieho množstva vedeckých dôkazov však vyplýva, že komerčné pestovanie lastúrnikov a morských rias môže priniesť cenné ekosystémové tovary a služby vrátane poskytovania nových biotopov pre ryby a mobilné druhy bezstavovcov. Dokončili sme systematický prehľad literatúry o štúdiách zameraných na pochopenie interakcií súvisiacich s biotopom spojených s akvakultúrou lastúrnikov a morských rias a stručnú metaanalýzu 65 štúdií na hodnotenie populácií rýb a mobilných makrobezstavovcov v poľnohospodárskych podnikoch a referenčných lokalitách. Akvakultúra lastúrnikov a morských rias bola spojená s vyšším abundanciou (n = 59, rozsah: 0,05× až 473 ×, medián lnRR = 0,67) a bohatstvo druhov (n = 29, rozsah: 0,68 × až 4,3 ×, stredná hodnota lnRR = 0,13) voľne žijúcej, pohyblivej makrofauny. Suspendovaná alebo zvýšená kultúra slávok a ustrice priniesla najväčší nárast abundancie voľne žijúcich makrofaulí a bohatosti druhov. Opisujeme hlavné mechanizmy a cesty, prostredníctvom ktorých môže akvakultúra dvojchlopňových a morských rias pozitívne ovplyvniť štruktúru a funkciu komunít fauny – vrátane poskytovania štruktúrovaného biotopu, poskytovania potravinových zdrojov a lepšej reprodukcie a náboru – a identifikujeme úlohu pestovaných druhov a pestovateľských zariadení pri ovplyvňovaní hodnoty biotopu. Vzhľadom na pokračujúce zhoršovanie pobrežných biotopov a zvyšovanie investícií do ich obnovy je na zabezpečenie dosiahnutia ekologických, sociálnych a hospodárskych cieľov nevyhnutné pochopiť, ako možno navrhnúť priemyselné činnosti, ako je akvakultúra tak, aby poskytovali potraviny v rámci ekologických limitov a mali pozitívny vplyv na ekosystémový tovar a služby.