Existujúce údaje o environmentálnych vplyvoch súvisiacich s chovom slávok v Baltskom mori

Chov slávok bol navrhnutý ako opatrenie na zníženie príznakov eutrofizácie. Súčasné preskúmanie vypracované v rámci projektu baltského modrého rastu (BBG) obsahuje aktuálne poznatky o environmentálnych vplyvoch chovu slávok v Baltskom mori. Existujúce údaje boli takisto katalogizované a štandardizované do formátu použiteľného na GIS, ktorý bude uverejnený online v systéme na podporu operačných rozhodnutí o chove slávok v Baltskom mori (ODS).
Hlavným pozitívnym environmentálnym účinkom chovu slávok je odstránenie živín z morského ekosystému pri zbere chovaných slávok. Absorpcia živín prostredníctvom filtrácie fytoplanktónu a iných tuhých častíc môže viesť k zníženiu koncentrácií živín a fytoplanktónu v okolitom prostredí, čo povedie k zvýšenej priehľadnosti vody. Zlepšené svetelné podmienky môžu zase podporiť bentický makroalgický rast a zvýšiť celkové bohatstvo pobrežných druhov.
Intenzívny chov slávok môže mať aj miestne negatívne vplyvy na životné prostredie v dôsledku regenerácie živín vo vodnom stĺpci a prostredníctvom sedimentácie biodepozícií (napr. výkalov). Organické obohatenie podkladových sedimentov môže viesť k hypoxickým podmienkam a uvoľneniu živín z sedimentov. Celkový vplyv chovov slávok na životné prostredie sa môže v jednotlivých lokalitách líšiť a v priebehu výrobného cyklu sa môže časom meniť. Negatívnym účinkom chovu slávok možno pravdepodobne zabrániť alebo ich znížiť, ak sa vyberie lokalita s dobre okysličenými sedimentmi. Environmentálne monitorovanie fariem slávok v rámci projektu BBG pomôže pri hodnotení vplyvu na životné prostredie a pri identifikácii kľúčových faktorov na optimalizáciu pozitívnych environmentálnych účinkov chovu slávok.
Prebiehajúce vnútroštátne programy monitorovania životného prostredia nezistia žiadny priamy vplyv chovu slávok na životné prostredie, pokiaľ monitorovacie stanice nie sú lokalizované veľmi blízko fariem slávok. Vnútroštátne monitorovanie sa môže použiť na hodnotenie dlhodobých a rozsiahlych zmien v koncentráciách živín v Baltskom mori a môže slúžiť ako odkaz na monitorovanie fariem slávok, ak sa používajú rovnaké metodiky. Vnútroštátne kritériá posudzovania ekologického stavu v rámci rámcovej smernice o vode sa môžu použiť na hodnotenie environmentálneho stavu v oblasti chovu slávok a na výber lokalít slávok. Budúce štúdie vplyvu chovu slávok v Baltskom mori na životné prostredie by sa mali osobitne zamerať na sedimenty (napr. živiny, kyslík a bentické živočíchy) a na priehľadnosť vody. Údaje sú potrebné aj pre iné parametre kvality vody, aby sa dosiahlo hlbšie pochopenie celkového vplyvu chovu slávok na morský ekosystém.