Modelovanie rastu ustríc tichomorských (Crassostrea gigas) a ukazovatele pre akvakultúru na otvorenom mori v Európe pod neistotou týkajúcou sa zmeny klímy

Hoci je rozvoj akvakultúry v Európe rozhodujúci pre stratégiu modrého rastu Európskej únie (EÚ), v posledných desaťročiach stagnuje, a to najmä z dôvodu vysokej súťaže o vesmír v blízkosti pobrežnej zóny medzi potenciálnymi použitiami a nedostatku jasných priorít, politiky a plánovania na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Rozsiahle námorné priestorové plánovanie vrátane určenia pridelených zón pre akvakultúru si vyžaduje priestorové údaje v zodpovedajúcom širokom priestorovom rozsahu, ktoré neboli ľahko dostupné, ako aj modelové prognózy na posúdenie potenciálnych vplyvov zmeny klímy. V tomto prípade sa denné výstupy chlorofylu-a, teploty vody, salinity a aktuálnej rýchlosti z modelu morského ekosystému, ktorý zahŕňa pobrežný severovýchodný Atlantik, Severné more a Stredozemné more (celoeurópska konfigurácia modelu POLCOMS-Ersem), používajú na podporu dynamického modelu rastu rozpočtu na energiu ustríc tichomorských (Crassostrea gigas). Oblasti, ktoré sú vo všeobecnosti vhodné na rast, boli identifikované pomocou zamaskovania prahových rozsahov tolerancie, pričom sa použili uvedené modelové premenné, ako aj údaje o batymetrii. Časové rady rastu ustríc sa transformovali na zjednodušené ukazovatele, ktoré majú význam pre odvetvie (napr. čas do trhovej váhy), a zmapovali sa. Okrem máp ukazovateľov z začiatku storočia sa vykonalo aj modelovanie a mapovanie dvoch kontrastné projekcie zmeny klímy z konca storočia, a to podľa reprezentatívnych spôsobov koncentrácie 4.5 a 8.5. Oblasti, v ktorých sa zistilo, že majú dobrý potenciál rastu ustríc v súčasnosti a do budúcnosti, sa ďalej posudzovali z hľadiska ich odolnosti voči zmene klímy (t. j. kde sú prognózy rastu ustríc porovnateľné medzi rôznymi budúcimi klimatickými scenármi). Viaceré oblasti v rámci Európy boli označené za prioritné oblasti rozvoja pestovania ustríc na otvorenom mori vrátane pobrežných vôd pozdĺž francúzskeho Atlantického oceánu, južnej časti Severného mora a západného Škótska a Írska. V severozápadnej Afrike bol identifikovaný aj veľký potenciálny rastový bod, ktorý je spojený s chladnou a produktívnou pobrežnou zónou. Navrhovaný rámec ponúka flexibilný prístup k zahrnutiu širokej škály ekologických vstupných údajov, scenárov klimatických a ekosystémových modelov, modelov súvisiacich s akvakultúrou, príslušných druhov, typov ukazovateľov a prahových hodnôt tolerancie. Navrhuje sa, aby sa takéto informácie zahrnuli do rozsiahlejších priestorových hodnotení a plánovania spolu s ďalšími sociálno-ekonomickými a environmentálnymi údajmi.