FAQ

Nariadenie RADY (ES) č. 708/2007 (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32007R0708&…) z 11. júna 2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre poskytuje rámec na zabezpečenie ochrany vodného prostredia pred rizikami spojenými s chovom takýchto druhov. Upravuje ich premiestňovanie v EÚ, pričom sa vzťahuje na všetky vodné druhy a typy produkcie, a existujú osobitné pravidlá pre uzavreté akvakultúrne zariadenia, ako aj výnimka pre druhy uvedené v prílohe IV.

Prevádzkovatelia akvakultúry musia požiadať o povolenie na introdukciu cudzieho druhu alebo premiestnenie lokálne sa nevyskytujúcich druhov od príslušného správneho orgánu v členskom štáte EÚ (ďalej len „príslušný orgán“). Žiadateľ musí predložiť dokumentáciu podľa orientačných usmernení uvedených v prílohe I. Poradný výbor posúdi, či žiadosť obsahuje všetky potrebné informácie a určí jej prípustnosť a možné riziká. Výbor potom postúpi svoje stanovisko príslušnému orgánu, ktorý rozhodne o vydaní alebo zamietnutí povolenia v súlade so stanoveným postupom.

Akvapónia je inovatívny systém akvakultúrnej produkcie, ktorý kombinuje produkciu rýb pri recirkulácii akvakultúrnych systémov (RAS) s rastlinnou výrobou hydroponikou (technika pestovania rastlín bez pôdy) v jednom výrobnom systéme. Ide o udržateľný a efektívny spôsob poľnohospodárstva, ktorý odstraňuje potrebu pôdy a zachováva vodu.

Výhody tejto techniky sú viacnásobné:

Môže sa nachádzať vo vidieckych oblastiach, ale aj v mestskom a polomestskom prostredí vrátane mestských budov (napr. strešné vrcholy) a priemyselných areálov (napr. nevyužité lokality), čím sa regiónom EÚ poskytne sebestačnosť pri poskytovaní pracovných miest obyvateľom, ako aj čerstvej zeleniny, rýb a ovocia. Toto strategické umiestnenie nielenže znižuje náklady na nadobúdanie pôdy, ale poskytuje aj priestor pre akvakultúru na produkciu rýb bližšie k mestským oblastiam, čím sa znižujú náklady na dopravu a znižuje sa celková uhlíková stopa produkcie.

Ide o ekologicky zodpovedný uzavretý systém bez používania chemických hnojív, pretože ide o samostatný systém. Voda z nádrží na ryby sa recirkuluje cez filtre, aby sa kŕmili porasty rastlín a potom späť do nádrží na ryby. Ryby a rastliny vytvárajú symbiotický vzťah, v rámci ktorého rastliny čistia odpad z rýb a ryby kŕmia živiny rastlinami.

Nevyžaduje sa v ňom používanie pesticídov.

Vyhýba sa obmedzeniam sezónnosti, keďže rastliny a ryby sa môžu chovať počas celého roka bez ohľadu na ročné obdobie a poveternostné podmienky.

Niektoré z výziev spojených s implementáciou a rozvojom akvapónie sú tieto:

Vysoké počiatočné náklady: vytvorenie akvapónneho systému môže byť nákladné vzhľadom na potrebu špecializovaného vybavenia, ako sú nádrže, čerpadlá a filtračné systémy, a vzhľadom na vysoké požiadavky na energiu.

Technické odborné znalosti: vyžaduje si dennú údržbu a nepretržité testovanie kvality vody pre ryby a rastliny a vedomosti o chove rýb a hydroponických systémoch. Rovnováha medzi potrebami rýb a rastlín môže byť zložitá a vyžaduje si priebežné vzdelávanie a adaptáciu.

Nie všetkým rastlinám a rybám sa darí v akvapponických systémoch: technika nie je vhodná pre všetky plodiny a môže sa vykonávať s obmedzenými odrodami rastlín a rýb.

Ziskovosť: v súčasnosti existujú problémy s škálovateľnosťou pri pestovaní zeleniny vo veľkom rozsahu za ziskové ceny.

BFT je inovatívny prístup k akvakultúre, ktorý zvyšuje udržateľnosť a efektívnosť výroby tým, že podporuje mikrobiálnu komunitu vo vode bohatej na živiny. Táto komunita, známa ako „biofloc“, pozostáva z prospešných mikroorganizmov, ktoré premieňajú neskonzumované krmivo na výživnú biomasu a slúžia ako doplnkový zdroj potravy pre kultivované ryby a krevety. BFT výrazne zlepšuje kvalitu vody stabilizáciou škodlivých dusíkatých zlúčenín, prispieva k celkovému zdraviu a znižuje stres vodných organizmov. Týmto prirodzeným procesom filtrácie sa minimalizujú ohniská chorôb. Technológia okrem toho zlepšuje mieru rastu a prežitie, čo vedie k zvýšeniu výnosov a ziskovosti poľnohospodárov.

Stále existujú značné problémy, pokiaľ ide o škálovateľnosť tejto technológie, ako napríklad:

Technické riadenie si vyžaduje presné pochopenie mikrobiálnej ekológie a neustále monitorovanie parametrov kvality vody, ako je pH, rozpustený kyslík a úrovne živín.

Ďalšou významnou výzvou je riziko vzniku patogénu v dôsledku nesprávneho riadenia systému, čo môže viesť k nerovnováhe v mikrobiálnej komunite a k vypuknutiu chorôb.

Okrem toho počiatočné náklady na inštaláciu spojené so zriadením bioflocového systému môžu byť značné, čo môže odrádzať drobných poľnohospodárov.

Napriek svojim výhodám sa BFT realizuje v komerčnom rozsahu len na niekoľkých miestach v Európe, ako je chov krevety bieloškvrnitej (Litopenaeus vannamei) v systémoch BFT v autonómnej oblasti Kastília-León v Španielsku. Pokiaľ ide o výskum, európski vedci z rôznych krajín vrátane Belgicka (Univerzita v Gente) úspešne zriadili chov BFT v tilapských rybníkoch v Izraeli.

Nedávny pokrok v systémoch BFT sa zameral na optimalizáciu mikrobiálnej dynamiky komunít s cieľom zlepšiť rýchlosť konverzie krmív a rastovú výkonnosť. Inovácie v systémoch prevzdušňovania, monitorovanie parametrov kvality vody v reálnom čase a využívanie rôznych zdrojov uhlíka (ako je melasa alebo škrob) výrazne zvýšili odolnosť a produktivitu bioflocových systémov. Okrem toho výskum zdravotných prínosov bioflocu ako doplnku krmiva preukázal zlepšenie imunitných reakcií u kultivovaných druhov, čo viedlo k lepšiemu rastu a miere prežitia.

Úsilie o štandardizáciu postupov a vypracovanie najlepších usmernení pre riadenie je nevyhnutné na maximalizáciu prínosov technológie biofloc v akvakultúre. Tento postup šetrný k životnému prostrediu ponúka cenné aplikácie, ako je krmivo pre vodné živočíchy a potenciálna náhrada tradičných zložiek rýb v potrave kôrovcov.

Nízka tropická akvakultúra (LTA) sa zameriava na produkciu druhov, ktoré zaberajú nižšie úrovne potravinového reťazca. LTA pozostáva z akvakultúry bez kŕmenia, ktorá zahŕňa potravu filtráciou vody (napr. slávky, ustrice a lastúrniky), detritžravce (napr. uhorky šalátové), morské riasy, ale aj bylinožravé ryby (napr. karpy). Dlhodobá pomoc je v súlade so zásadami udržateľnej akvakultúry tým, že znižuje závislosť od obmedzených zdrojov a minimalizuje environmentálnu stopu.

Výhody nízkotropickej akvakultúry (LTA) sú:

1. Znížený energetický vstup: Dlhodobá pomoc sa zameriava na druhy, ktoré sú v potravinovom reťazci nižšie, čo si vyžaduje menej energetických vstupov v porovnaní s chovom mäsožravých druhov. To vedie k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov.
2. Zlepšené vodné ekosystémy: LTA (konkrétne filtrátory potravy a chov morských rias) môže absorbovať nadbytočný dusík, fosfor a uhlík, čím sa zmierni eutrofizácia a účinky zmeny klímy. Postupy LTA môžu okrem toho zlepšiť kvalitu vody (napr. chov slávok, ustricí a lastúrnikov) prostredníctvom filtrácie a kvality morského dna (napr. chov lastúrnikov a uhoriek) prostredníctvom premiestňovania chovaných druhov v piesku.
3. Diverzifikácia: Dlhodobá dohoda rozširuje škálu druhov, ktoré možno chovať udržateľným spôsobom, čím prispieva k diverzifikácii v rámci odvetvia akvakultúry EÚ.
4. Potenciál pre vývoj výrobkov s vysokou hodnotou: ako sa zdôrazňuje v projekte ASTRAL, LTA môže poskytovať suroviny na výrobu potravín, krmív, kozmetiky, liekov, bioplastov a iných cenných výrobkov.

Výzvy spojené s nízkotropickou akvakultúrou (LTA) sú:

1. Dopyt na trhu a akceptácia zo strany spotrebiteľov: dopyt spotrebiteľov po produktoch dlhodobej pomoci (napr. morské riasy) môže byť nižší ako v prípade iných druhov v určitých regiónoch1. Pokračuje sa v úsilí, napr. prostredníctvom kampane EÚ v oblasti akvakultúry a iniciatívy EÚ v oblasti rias s cieľom zvýšiť informovanosť o týchto výrobkoch a ich akceptáciu.
2. Regulačné rámce: regulačné rámce upravujúce dlhodobú dopravu môžu byť menej rozvinuté ako rámce pre tradičnú akvakultúru, čo potenciálne vytvára neistotu pre investorov a prevádzkovateľov (pozri často kladené otázky o IMTA).
3. Závislosť od environmentálnych podmienok: LTA, najmä v otvorenej vode, môže byť citlivá na zmeny environmentálnych podmienok, ako je teplota, slanosť a dostupnosť živín. Riziko môžu predstavovať aj extrémne poveternostné javy.

Je dôležité poznamenať, že prínosy a výzvy dlhodobej pomoci sa môžu líšiť v závislosti od chovaných druhov, umiestnenia poľnohospodárskeho podniku, výrobného systému a konkrétnych použitých postupov riadenia.

LTA a vyššia produkcia trofických druhov (napr. produkcia mäsožravých druhov) sa môžu kombinovať tak, aby potenciálne vytvárali pozitívne environmentálne prínosy, ako je absorpcia živín a sekvestrácia uhlíka. Jednou zo zásad, na ktorej je založená integrovaná multitrofická akvakultúra (IMTA), je integrácia dlhodobej pomoci do produkcie vyšších trofických druhov.

V strategických usmerneniach pre udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie odvetvie akvakultúry na obdobie 2021 až 2030 sa zdôrazňuje význam diverzifikácie smerom k druhom s nižšími trofickými úrovňami.

Cieľom iniciatívy EÚ v oblasti rias je podporovať odvetvie rias v EÚ vrátane akvakultúry morských rias zlepšením riadenia, rozvojom mechanizmov na podporu podnikania, zvyšovaním informovanosti a akceptácie rias v EÚ a zlepšovaním poznatkov, výskumu a údajov o riasach a podporou inovácií.

Poradný výbor pre akvakultúru (AAC) uverejnil v októbri 2024 odporúčanie týkajúce sa tohto typu akvakultúry, ktoré možno nájsť tu: https://aac-europe.org/en/publication/aac-recommendation-on-promoting-l…

Európska únia (EÚ) financovala niekoľko výskumných projektov týkajúcich sa dlhodobej technickej pomoci s cieľom podporiť udržateľnosť a konkurencieschopnosť akvakultúry v regióne. Pozoruhodné sú napríklad AquaVitae (https://aquavitaeproject.eu/ ), ASTRAL (https://www.astral-project.eu/) a ULTFARMS (súčasné, pretože prispievajú aj k pokroku v oblasti dlhodobej dopravy a udržateľných akvakultúrnych postupov.

ULTFARMS je priekopnícky projekt misie Horizont Európa – oceán s víziou revolučnej zmeny systémov dlhodobej technickej pomoci. Jej poslaním je optimalizovať výrobu dlhodobej výroby v náročných podmienkach na mori a v prostrediach s nízkou salinitou. Integráciou inovačných inžinierskych, technických, ekologických a biologických procesov sa ULTFARMS zameriava na vytvorenie ziskového, udržateľného a ekologicky vhodného výrobného reťazca druhov s nízkou trofickou úrovňou (morské riasy a mäkkýše) vo veterných parkoch na mori nachádzajúcich sa v Severnom mori a Baltskom mori.