FAQ

Ak sa akvakultúra vykonáva udržateľným spôsobom, môže pomôcť vyriešiť niektoré z najnaliehavejších problémov, ktorým dnes čelíme.

— Akvakultúra dodáva rastúcej svetovej populácii výživné a rozmanité potraviny.

— Akvakultúra znižuje potrebu loviť viac voľne žijúcich rýb s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po rybách, a tým prispieva k zachovaniu populácií rýb.

— Môže poskytovať čerstvé a miestne potraviny. Dodávanie potravín bližšie k spotrebiteľovi umožňuje znížiť emisie uhlíka v doprave.

— Akvakultúra môže produkovať potraviny a krmivá s menším vplyvom na klímu a životné prostredie ako iné typy chovu (napr. chov hovädzieho dobytka na mlieko alebo mäso). Konzumáciou väčšieho množstva potravín z akvakultúry môžeme znížiť aj tlak poľnohospodárstva na pôdu.

— Akvakultúrne činnosti môžu byť zdrojom príjmov a rozvoja odľahlých pobrežných a vidieckych komunít, ak je k dispozícii málo alternatív. Určité typy akvakultúry prispievajú k zachovaniu ekosystémov a biodiverzity (napr. chov mäkkýšov, extenzívna akvakultúra v rybníkoch a mokradiach a chov rias a iných bezstavovcov). Tieto služby zahŕňajú čistenie vody pred nadmernými živinami a organickou hmotou alebo ochranu a obnovu ekosystémov a biodiverzity.

— Pred uvedením akvakultúrnych fariem do prevádzky musia budúci výrobcovia v oblasti akvakultúry získať povolenie od príslušných vnútroštátnych orgánov (niekedy môžu byť za povolenia zodpovedné regionálne orgány). Orgány v rámci svojho posúdenia skontrolujú, či je navrhované miesto vhodné, a dôkladne overia potenciálny vplyv farmy na životné prostredie.

— Výrobcovia v oblasti akvakultúry potrebujú pred použitím morskej vody alebo sladkej vody na farme oprávnenie. Keď sa vracajú do životného prostredia, stav vodného útvaru sa nesmie zhoršiť.

— Okrem toho zariadenia pre akvakultúru musia byť registrované alebo schválené sanitárnymi orgánmi, ktoré sa zaoberajú zdravím zvierat, a farmár aj tieto orgány majú povinnosť vykonávať dohľad nad možnými chorobami.

— Po získaní všetkých autorít musia výrobcovia v oblasti akvakultúry splniť niekoľko podmienok, aby sa zabezpečilo, že akvakultúrne činnosti rešpektujú životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat a dobré životné podmienky zvierat.

— Schválené poľnohospodárske podniky musia naďalej monitorovať ich vplyv na životné prostredie.

— Na ochranu životného prostredia môžu výrobcovia používať len povolené krmivá, čistiace prostriedky a lieky.

— Pokiaľ ide o zdravie zvierat, poľnohospodári sú takisto povinní viesť niekoľko záznamov vrátane záznamov o tom, koľko zvierat vstupuje na farmu a opúšťa ju a koľko uhynie. Musia zaznamenávať aj opatrenia, ktoré prijmú na prevenciu a riadenie akéhokoľvek rizika výskytu choroby. Akvakultúrni chovatelia musia v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov dodržiavať prísne pravidlá týkajúce sa hygieny potravín a zdravia zvierat. Smú používať iba povolené a kontrolované krmivá.

— Používanie veterinárnych liekov si vyžaduje predpis veterinárneho lekára a povolené sú len povolené veterinárne lieky, pričom sa dodržiavajú predpísané ochranné lehoty a limity rezíduí. Chovatelia musia zaznamenávať všetky veterinárne lieky, ktoré používajú, a uchovávať kópiu predpisov.

— Okrem toho musia poľnohospodári zabezpečiť humánne zaobchádzanie s hospodárskymi zvieratami počas celého ich produkčného cyklu a počas zabíjania a prepravy.

Aby bolo možné zistiť, či sa v určitej oblasti môže realizovať projekt akvakultúry, musí sa vykonať štúdia životaschopnosti oblasti (napr. dostupnosť kvalitnej vody, nezasahovanie do iného využitia, podmienky zriadenia akvakultúrnych lokalít v oblasti) a možných druhov, ktoré sa majú chovať. Existuje mnoho možných lokalít pre akvakultúru (napr. na pevnine, v pobrežných vodách, na mori, v ústí riek, v rybníkoch, vedľa riek). Na získanie licencie má každá lokalita odlišné podmienky a štúdie, ktoré sa majú vykonať, sú odlišné. Príslušné orgány niekedy identifikujú predtým skúmané oblasti, v ktorých je možná a priorizácia akvakultúrnej činnosti, čo zrýchľuje získavanie povolení pre farmu v danej oblasti.

Hoci teoreticky by sa všetky druhy rýb mohli využívať na akvakultúrny chov, len niekoľko z nich (približne 10) je v súčasnosti dôležitou súčasťou akvakultúrnej produkcie EÚ. Chovajú sa najmä tie druhy, ktorých biológia je dobre známa a ktorých rozmnožovanie v zajatí je možné. Zároveň musí existovať dopyt na trhu po týchto druhoch a trhová cena, ktorá umožní, aby bola výroba zisková.

V prípade akvakultúrnych druhov v EÚ existujú veľmi rôznorodé metódy produkcie, pričom niektoré z nich sú tieto (tabuľka hospodárskych údajov o akvakultúre STECF, 2023):

— Uzávery, ohrady, recirkulačné systémy a nádrže na lososa;

— Cisterny a výbehové dráhy, recirkulačné systémy a rybníky pre pstruhy;

— Ohrady, nádrže, rybníky, recirkulačné systémy pre moronu striebristú a zdych;

— Plte, polykultúra, guľatina pre slávky,

— Rybníky, cisterny, nájazdové dráhy, gage, polykultúra kaprov,

— Na dne, lovnými šnúrami, plavbami a polykultúrou ustríc;

— Rybníky, nábehové dráhy, nádrže na kôrovce;

— Na dne, cisternách a nábehových dráhach, ohradách, recirkulačných systémoch, polykultúrach, plavidlách, lovných šnúrach, nádržiach na morské riasy;

— Bioreaktory s otvoreným alebo uzavretým systémom pre mikroriasy.

Okrem toho počas počiatočných štádií rastu musí byť väčšina druhov rýb a morských rias v liahni a odchovni. Semená mäkkýšov sa produkujú v liahňach alebo zbierajú z voľnej prírody.

Akvakultúra má rovnako ako každá hospodárska činnosť vplyv na životné prostredie. Závisí to od kvality riadenia činnosti, vhodnosti miesta a výrobného systému. Pri správnom riadení môže byť akvakultúra aj spôsobom produkcie bielkovín s nižšou uhlíkovou a environmentálnou stopou, než majú iné typy farmárskych chovov. Okrem toho môžu určité formy akvakultúry (napr. chov mäkkýšov, akvakultúra v rybníkoch a mokradiach či pestovanie morských rias a iných bezstavovcov) pri správnom riadení ponúknuť mnohé ekosystémové služby. Medzi tieto služby patrí vstrebávanie prebytočných živín a organickej hmoty zo životného prostredia či ochrana a obnova ekosystémov a biodiverzity.

Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a vykonávacie vnútroštátne právne predpisy stanovili regulačný rámec pre akvakultúru EÚ, ktorým sa zabezpečuje zmiernenie vplyvu, ktorý môžu mať akvakultúrne činnosti na životné prostredie (či už z hľadiska uhlíkovej stopy, odpadových vôd, odpadu alebo iných vplyvov na morské a sladkovodné ekosystémy), a že akvakultúrne činnosti výrazne nepoškodzujú ekosystémy ani biodiverzitu.

Environmentálne správanie odvetvia akvakultúry EÚ však možno ďalej zlepšiť: I) zabezpečenie úplného uplatňovania právnych predpisov v oblasti životného prostredia a plnenia ich cieľov; II) ďalšie zmierňovanie vplyvu akvakultúry; a iii) presadzovaním akvakultúry s nižším environmentálnym vplyvom a akvakultúry poskytujúcej ekosystémové služby.

Cieľom strategických usmernení pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030 je zlepšiť environmentálne správanie odvetvia akvakultúry ďalším obmedzením vplyvu akvakultúry, ako aj podporou typov akvakultúry, ktoré sú najprospešnejšie pre životné prostredie a klímu, ako sú nízkotrofická akvakultúra a ekologická akvakultúra.

Akvakultúra si vyžaduje dobrú kvalitu vody, aby sa zabezpečilo optimálne zdravie a dobré životné podmienky vodných živočíchov a ziskovosť vodnej farmy. Boj proti znečisťovaniu vody zo strany členských štátov EÚ v súlade s ambíciou nulového znečistenia vymedzenou v Európskej zelenej dohode má preto osobitný význam pre akvakultúru.

Výrobcovia v oblasti akvakultúry potrebujú pred použitím morskej vody alebo sladkej vody na farme povolenie. Keď sa vracajú do životného prostredia, stav vodného útvaru sa nesmie zhoršiť. Vypúšťanie z akvakultúrnych zariadení EÚ musí spĺňať prísne normy EÚ v oblasti kvality vody, ako aj prísne vnútroštátne, regionálne a miestne predpisy.

Určité formy akvakultúry, ako je chov mäkkýšov a chov rias a iných bezstavovcov, ak sú primerane riadené, môžu zlepšiť kvalitu vody v dôsledku absorpcie nadmerných živín a organickej hmoty zo životného prostredia.

Recirkulačné systémy akvakultúry (RAS) sú zariadenia suchozemskej akvakultúry, a to buď vo voľnom priestranstve, alebo vo vnútorných priestoroch, ktoré minimalizujú spotrebu vody filtrovaním, úpravou a opätovným použitím vody.

V porovnaní s tradičnými rybníkmi alebo akvakultúrou na otvorenom mori umožňuje proces recirkulácie vody v RAS kontrolovať kultivačné podmienky a zbierať odpad. Okrem toho pozemná akvakultúra zabraňuje únikom a obmedzuje vonkajší prenos chorôb a parazitov. RAS poskytuje prísľub udržateľnejšej výroby potravín s nižšou spotrebou sladkej vody a kratšími prepravnými vzdialenosťami, keďže ryby sa môžu pestovať bližšie k trhom. Kontrolou kultivačných podmienok možno produkciu akvakultúry v zariadení RAS zriadiť takmer kdekoľvek bez ohľadu na miestne podmienky. Presunom výroby na súši môže takisto zmierniť nedostatok dostupného priestoru a súťaž o prístup k morským oblastiam.

Na druhej strane je zariadenie RAS zvyčajne energeticky náročné a nákladné. Investičné náklady sú vysoké a recirkulačná technológia spotrebúva obrovské množstvo energie a vyžaduje si, aby ju kontrolovala a riadila kvalifikovaná pracovná sila. Okrem toho táto technológia naďalej preukazuje svoju životaschopnosť v oblasti veľkoplošnej výroby, najmä pokiaľ ide o prostredie soľnej vody.

Krmivo pre ryby z farmových chovov musí obsahovať významné úrovne (35 – 50 %) vysoko stráviteľných bielkovín a vysokú energiu prostredníctvom vysokokvalitných tukov, aby sa zachovala ich činnosť a rast. Suroviny, ktoré sú k dispozícii na výrobu takýchto krmív, pochádzajú z troch hlavných zdrojov:

I) vedľajšie rastlinné produkty z pšenice, sóje a kukurice.

II) rybia múčka a rybí olej z rýb a morských kôrovcov, hoci ich podiel na krmive klesá.

III) V niektorých prípadoch aj vedľajšie produkty zo sektora výroby suchozemských zvierat, ktoré sú veľmi výživné.

V súčasnosti sa podporujú udržateľné systémy kŕmenia, ktoré obmedzujú závislosť od rybej múčky a rybieho oleja z voľne žijúcich zásob na výrobu potravín, napríklad podporou používania alternatívnych zložiek bielkovín, ako sú riasy alebo hmyz, alebo odpadu z iných priemyselných odvetví. Odráža sa to aj v strategických usmerneniach pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030.

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32018R0848) je ekologická poľnohospodárska výroba celkovým systémom riadenia poľnohospodárskych podnikov a výroby potravín, ktorý spája najlepšie postupy v oblasti životného prostredia a klímy, vysokú úroveň biodiverzity, zachovanie prírodných zdrojov a uplatňovanie prísnych noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a prísnych výrobných noriem v súlade s dopytom rastúceho počtu spotrebiteľov po produktoch vyrobených s použitím prírodných látok a procesov. V tomto nariadení sa spolu s určitými príslušnými sekundárnymi aktmi stanovujú podrobné pravidlá výroby ekologickej akvakultúry, ktoré zahŕňajú environmentálne požiadavky, dodržiavanie obdobia konverzie na ekologickú poľnohospodársku výrobu, výživu, požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, zdravotnú starostlivosť a chov s podrobnými maximálnymi hustotou chovu druhov a prísne obmedzenia používania vonkajších vstupov, okrem iného veterinárnych ošetrení.

Aby mohli prevádzkovatelia ekologickej poľnohospodárskej výroby používať ekologické logo EÚ a uvádzať „ekologický“ na etiketách svojich produktov, musia byť certifikovaní súkromnou inšpekčnou organizáciou schválenou príslušnými orgánmi, ktorá potvrdí, že ich činnosť sa vykonáva v súlade s nariadením EÚ o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

Viac informácií o systéme certifikácie ekologickej poľnohospodárskej výroby EÚ a jeho presadzovaní je k dispozícii na tejto webovej stránke Komisie:

Ekologické poľnohospodárstvo (https://agriculture.ec.europa.eu/farming/organic-farming_en). Okrem toho je k dispozícii dokument s často kladenými otázkami o ustanoveniach týkajúcich sa ekologickej výroby vrátane kapitoly o ekologickej akvakultúre: https://agriculture.ec.europa.eu/system/files/2022-09/organic-rules-faq….

Áno, je to realizovateľné, ale stále pretrvávajú technické, technické a nákladové výzvy. Budúci rozvoj morskej alebo exponovanej morskej akvakultúry bude závisieť od technológie, ktorá sa používa na prekonanie extrémnych podmienok oceánskeho podnebia, logistických problémov pri dodávaní krmiva a iných vstupov do poľnohospodárskeho podniku, vývoja pracovných platforiem na mori a diaľkového ovládania platforiem na internete vecí s cieľom komunikovať a riadiť platformy s optimalizačnými systémami založenými na umelej inteligencii.

Integrovaná multitropická akvakultúra (IMTA) je typ akvakultúry, v ktorej sa niekoľko vodných druhov z rôznych trofických úrovní (napr. ryby, morské riasy, mäkkýše alebo iné bezstavovce) chová v tesnej blízkosti v tom istom produkčnom systéme s cieľom zlepšiť efektívnosť, znížiť odpad a poskytovať ekosystémové služby, ako je bioremediácia.

Strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030 podporujú IMTA, okrem iných druhov akvakultúry, ktoré sú najprospešnejšie pre životné prostredie a klímu.

IMTA sa môže vzťahovať na mnohé rôzne typy systémov akvakultúry, ako sú systémy pozemnej akvakultúry (napr. rybníky) a systémy sieťových kotercov (napr. kombinácia chovu rýb so systémami chovu rýb pri dne a na dne pre lastúrniky a produkciu morských rias). Cieľom je však vždy zvýšiť environmentálnu udržateľnosť, hospodársku stabilitu a sociálnu prijateľnosť v rámci holistických prístupov obehového hospodárstva.

Systémy IMTA zvyšujú udržateľnosť akvakultúry napodobňovaním cyklov prírodných živín. V týchto systémoch sa organická hmota, ktorú nepoužíva jeden druh, napríklad ryby, stáva zdrojom pre iné druhy, ako sú morské riasy a mäkkýše, ktoré používajú živiny na rast. Účinnosť systému závisí od environmentálnych faktorov, ako sú hladiny živín v oblasti, dostupnosť potravín a hydrodynamika.

Pri prijímaní IMTA pretrváva niekoľko výziev. Napríklad podľa právnych predpisov EÚ živočíchy akvakultúry nemôžu byť kŕmené odpadom, čo znamená, že platný právny rámec zneplatňuje modely, v ktorých sa ryby kombinujú s určitými potravou filtráciou vody a druhmi detritivožravcov (nízkych trofických druhov ako lastúrniky a uhorky morskej), ktoré recyklujú živiny z nenakrmovaného krmiva a výkalov. S cieľom posúdiť tieto výzvy a pomôcť pri ich riešení financuje EÚ niekoľko projektov v oblasti IMTA, ako sú Astral (https://www.astral-project.eu/ ) a AquaVitae (https://aquavitaeproject.eu/).

V roku 2020 dosiahla produkcia akvakultúry EÚ celkovo 1,2 milióna ton v hodnote 3,9 miliardy EUR. V tom čase boli hlavnými druhmi akvakultúry morské slávky (19 % celkovej produkcie EÚ), pstruh dúhový (17 %), slávky modré (11 %), ustrice tichomorské (9 %), pagel bledý (8 %), slávky stredomorské (7 %), morona európska (7 %), kapry obyčajné (7 %) a tuniak modroplutvý (3 %). Týchto deväť druhov predstavuje 87 % celkovej produkcie akvakultúry EÚ z hľadiska hmotnosti (STECF 22 – 17-EU).

Produkty akvakultúry EÚ sa vyrábajú podľa noriem vysokej kvality a udržateľnosti, pretože existuje veľký súbor právnych predpisov EÚ, ktoré sa vzťahujú na rôzne otázky, ktoré musia producenti akvakultúry dodržiavať (napr. právne predpisy o zdraví zvierat, dobrých životných podmienkach zvierat, bezpečnosti potravín, bezpečnosti krmív, veterinárnej liečbe, kvalite vody, právne predpisy o zavádzaní nepôvodných alebo lokálne sa nevyskytujúcich druhov atď.).

V tejto oblasti prebieha výskum. Napríklad v rámci projektu „Diverzifikácia“ financovaného z prostriedkov EÚ sa označili za najdôležitejšie druhy na zvýšenie produktívnej diverzifikácie európskej akvakultúry Meagre (Argyrosomus regius), druhu Greater amberjack (Seriola dumerilii), šťuky veľkej (Sander lucioperca), halibuta atlantického (Hippoglossus hippoglossus), platesy veľkej (Polyprion americanus), sultánky sivej (Mugil cephalus). Ďalšie projekty financované EÚ sa zameriavajú aj na potenciál ďalšej diverzifikácie druhov vrátane nízkotrofných druhov (pozri AquaVitae (https://aquavitaeproject.eu/). Diverzifikácia sa musí uskutočniť s ohľadom na dopyt na trhu a medzinárodný obchod s potravinami z vodných živočíchov.

Riasy ponúkajú veľký potenciál, ale produkcia v Európe je v súčasnosti stále nízka. Komisia v roku 2022 prijala oznámenie s názvom Smerom k silnému a udržateľnému odvetviu rias v EÚ, tzv. iniciatíva EÚ v oblasti rias (https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_6899), ktorej cieľom je uvoľniť potenciál rias v Európskej únii. Oznámenie obsahuje návrhy 23 opatrení, ktoré vytvoria príležitosti pre odvetvie, aby mohlo rásť a stať sa robustným, udržateľným a regeneratívnym sektorom schopným reagovať na rastúci dopyt v EÚ. Cieľom európskej platformy zainteresovaných strán pre riasy EU4Algae (https://maritime-forum.ec.europa.eu/en/frontpage/1727) je urýchliť rozvoj európskeho odvetvia rias a propagovať riasy na výživu a iné využitie medzi spotrebiteľmi a podnikmi v EÚ.

Produkty akvakultúry predstavujú 27 % spotreby potravín z vodných živočíchov (akvakultúra a rybolov) v EÚ. Produkty akvakultúry EÚ predstavujú 26 % produktov pochádzajúcich z odvetvia potravín z vodných živočíchov (ťažobný rybolov a akvakultúra). Percentuálny podiel produktov akvakultúry spotrebovaných v EÚ, ktoré pochádzajú z akvakultúry EÚ, je 37,5 % (súvaha ponuky, EUMOFA 2022, https://www.eumofa.eu/supply-balance).

Celková ekologická akvakultúrna produkcia na úrovni EÚ sa v roku 2020 odhaduje na 74.032 ton, čo predstavuje 6,4 % celkovej produkcie akvakultúry v EÚ (organická akvakultúra v EÚ, (EUMOFA 2022, https://www.eumofa.eu/documents/20178/432372/Organic+aquaculture+in+the…).

V EÚ27 sú najdôležitejšími krajinami Španielsko, Francúzsko, Grécko, Taliansko a Poľsko so 70 % produkcie akvakultúry.

Krajiny, ktoré najviac prispievajú k európskej výrobe (EEA39), sú Nórsko (približne 46 % celkovej európskej produkcie), za ktorým nasleduje Španielsko, Turecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko a Grécko. Týchto sedem krajín predstavuje 90 % celkovej produkcie akvakultúry v Európe. (FAO 2022).

V porovnaní s rastom akvakultúry na svetovej úrovni produkcia EÚ takmer stagnuje.

Miera rastu akvakultúry rýb v EÚ-27 je od roku 2000 mimoriadne nízka, pričom akvakultúra rýb rastie o 1,1 % ročne (priemerný ročný rast) a druhy mäkkýšov o 2,8 %. Ak sa zahrnie Nórsko a Turecko, celková suma sa zvýši na 4 %. Na celosvetovej úrovni je ročný priemerný rast akvakultúry rýb na úrovni 4,3 %. (FAO, 2022, https://www.fao.org/fishery/en/topic/166235).

Presná akvakultúra je technologicky sofistikovaný prístup v odvetví akvakultúry zameraný na začlenenie pokročilých nástrojov a metodík na posilnenie autonómie monitorovania biotických aj abiotických premenných v zariadeniach, čím sa podporí efektívnejšie riadenie poľnohospodárskych podnikov. Cieľom je zvýšiť normy dobrých životných podmienok zvierat, zmierniť vplyvy na životné prostredie a posilniť hospodársku životaschopnosť akvakultúrnych zariadení. Cieľom presnej akvakultúry je umožniť výrobcom účinnejšie monitorovať a dokumentovať biologické procesy vlastné ich zariadeniam a charakterizuje ju integrácia špičkových snímacích technológií, metodík štatistickej analýzy a sofistikovaných technológií umelej inteligencie.