Výrobná kapacita slávok a interakcie s potravinami v mezotrofickom prostredí

Nízkotrofická akvakultúra (LTA), ako je dvojchlopňový chov, ponúka sľubné spôsoby dodávania udržateľných morských plodov a krmív. Zatiaľ čo dvojchlopňové poľnohospodárstvo sa zvyčajne vyskytuje vo vysoko produktívnych pobrežných oblastiach, ktoré už podporujú mnohé ľudské činnosti a sú vystavené environmentálnym tlakom, numerické nástroje ponúkajú sľubný spôsob, ako preskúmať a posúdiť potenciál výroby biomasy a súvisiace ekosystémové vplyvy na ďalší rozvoj priemyslu a prieskum nových ťažobných lokalít. V tejto štúdii sme spojili ekofyziologický model, teóriu dynamického energetického rozpočtu (DEB) s ekosystémovým modelom (NORWECOM.E2E) na simuláciu poľnohospodárskej výroby slávky modrej Mytilus spp. a jej účinkov na základe potravinového reťazca v mezotrofickom Hardangerfjorde v západnom Nórsku. Testovali sme niekoľko úrovní intenzity fjordového poľnohospodárstva a posudzovali sme dve výrobné účely: akvakultúra a ľudská spotreba. Výsledky naznačujú, že Hardangerfjord by mohol byť na oba účely hostiteľom rozsiahleho chovu slávok. Veľké schémy využívania však vykazovali škodlivé účinky na rast jednotlivých slávok (o 39 % menej vlhkej hmotnosti po 2 rokoch) a najmä na sekundárnu výrobu (zníženie o 33 % po 1 roku) v dôsledku akútnej trofickej konkurencie. Simulácie ukázali, že krátke výrobné cykly pre krmivá boli efektívnejšie využívať prvovýrobu, keďže mladé a malé slávky majú nižšie náklady na údržbu a reprodukciu. Vstupy rozpustených živín z chovov lososovitých rýb mali okrajový vplyv na prvovýrobu (&2 %). Chov lososovitých rýb a slávok by však mohol súťažiť o lokality s najvyšším výrobným potenciálom.