Budúcnosť je teraz: morská akvakultúra v antropocéne

Akvakultúra v súčasnosti produkuje viac morských plodov ako lov vo voľnej prírode a očakáva sa, že táto produkcia sa do roku 2050 aspoň zdvojnásobí. Morská akvakultúra, ktorá predstavuje takmer polovicu celosvetovej produkcie, prispeje k udržateľnému kŕmeniu rastúceho ľudstva. Zmena klímy však nepochybne ohrozí budúci rast morskej akvakultúry. Stresovými faktormi, ktoré ovplyvnia morskú akvakultúru, sú zvyšovanie teploty a hladiny morí, zmeny v zrážkach, osvieženie ľadovcov, meniaca sa produktivita oceánov a modely cirkulácie, rastúci výskyt extrémnych poveternostných javov, eutrofizácia a acidifikácia oceánov. Cieľom tohto článku bolo spojiť príspevky k širokej téme potenciálnych vplyvov, adaptačných a zmierňujúcich stratégií morskej akvakultúry na zmenu klímy. Tu predkladáme 14 dokumentov, ktoré zahŕňajú rôzne prístupy vrátane experimentovania, modelovania, metaanalýzy a preskúmania a disciplíny, ako je biológia, ekológia, ekonómia a inžinierstvo. Tieto články sa zameriavajú na vplyvy stresových faktorov súvisiacich so zmenou klímy na samotný potenciál akvakultúry a na výsledné ekologické interakcie (napr. parazititizmus a predátorstvo), na fenotypovú plasticitu a adaptačný potenciál druhov a na opatrenia na zmiernenie účinkov zmeny klímy na akvakultúru a naopak. Vzhľadom na to závisí adaptácia odvetvia akvakultúry od predvídania biogeografických zmien v distribúcii druhov, určenia ich potenciálu adaptácie a selektívneho šľachtenia na účely odolnosti alebo tolerancie voči stresovým faktorom spôsobeným klímou a od podpory odolnosti ekosystémov prostredníctvom ochrany, obnovy alebo sanácie. Vôľou alebo silou bude akvakultúra prispievať k nízkouhlíkovému hospodárstvu zajtrajška. Akvakultúra sa musí posunúť smerom k novej paradigme, v rámci ktorej sú uhlíková stopa a analýza životného cyklu produktov aspoň rovnako dôležité ako ekonomická ziskovosť.