Úprava genómu na rybách: Súčasný stav a dôsledky pre udržateľnosť

Nové techniky úpravy genómu umožňujú účinné a cielené zlepšenie akvakultúrnych populácií a mohli by byť riešením problémov súvisiacich s chorobami a vplyvmi na životné prostredie. V rámci tohto preskúmania sa získal najnovší výskum úpravy genómu v oblasti akvakultúrnych druhov rýb, v ktorom sa skúmal technologický pokrok a rozsah pôsobnosti. Pri tilapii Nile (Oreochromis niloticus Linnaeus) sa najčastejšie používa úprava genómu, po ktorej nasleduje losos atlantický (Salmo salar Linnaeus). Viac ako polovica štúdií sa zamerala na vývoj riešení problémov akvakultúry, zatiaľ čo zvyšok možno charakterizovať ako základný výskum genetiky/fyziológie rýb alebo technologického vývoja. Hlavnými skúmanými znakmi sú reprodukcia a vývoj, rast, pigmentácia, odolnosť voči chorobám, používanie trans-GFP a štúdia metabolizmu omega-3. Existuje určitá korelácia medzi identifikovanými druhmi a ich komerčným významom, čo naznačuje relevantnosť väčšiny štúdií pre súčasné výzvy v oblasti akvakultúry. Pri preskúmaní zemepisného pôvodu výskumu stojí na čele Čína (29 publikácií), za ktorou nasledujú Spojené štáty (9) a Nórsko (7). Zdá sa, že výskum nezávisí od regulačných podmienok v príslušných krajinách, ale len od účelu a cieľov používania technológií na úpravu genómu. Niektoré technické prekážky identifikované v štúdiách sa uvádzajú spolu s riešeniami na prekonanie týchto mimocieľových účinkov, duplicity genómu predkov a mozaicizmu pri F0. Jedným z cieľov používania je prispievať k udržateľnejšej akvakultúre, ktorej najvýznamnejšími problémami sú riešenia, ktoré prispievajú k minimalizácii vplyvu na biodiverzitu.