Prekonávanie prekážok šľachtenia v záujme zvýšenej odolnosti chovaného lososa atlantického voči vlámam: Prípadová štúdia z Nórska

Vôňa je pretrvávajúcim a veľkým problémom v odvetví akvakultúry lososa s vážnymi vplyvmi na životné prostredie a znižovaním potenciálu rastu a príjmov odvetvia chovu lososa. V tomto článku sa rozoberá, či existuje nevyužitý potenciál šľachtenia na zlepšenie odolnosti voči lososovi atlantického. Na tento účel sa skúmajú tri súbory faktorov, ktoré môžu ovplyvniť stav šľachtenia, pokiaľ ide o rezistenciu voči vlámaniu, s použitím analýzy dokumentov a rozhovorov s kľúčovými aktérmi. Po prvé, z nášho dátového materiálu vyplýva, že trhové faktory sotva stimulujú tento druh šľachtenia, keďže prínosy šľachtenia pre rezistenciu proti vlámaniu sú prevažne verejným statkom a pretože polygénny charakter odolnosti proti vlámaniu neumožňuje patentovanie ako účinný nástroj na zabezpečenie súkromného tovaru alebo privatizáciu prínosov genetického zlepšenia. Po druhé, regulácia technológií na úpravu génov je v pohybe a zvyšuje riziko investícií do technológií ako do selektívneho šľachtenia, ktoré by mohlo zvládnuť polygénne problémy spojené s rezistenciou proti vlámaniu. A napokon, politické nástroje zamerané na stimuláciu príslušných inovácií sa veľkoryso uplatňujú na iné typy inovácií s cieľom riešiť problém. Napríklad nové technológie znižovania spotreby viedli v posledných rokoch k zvýšenej liečbe a spôsobili vyšší stres a úmrtnosť. Žiadna z nich sa však nezameriavala na hlavné hlavné príčiny problému s úlomkami lososa (napr. veľké monokultúry alebo náchylné ryby) ani nebola využívaná chovateľskými subjektmi. Zo sociálneho a environmentálneho hľadiska by to mohlo paradoxne viesť k zvýšenému dopytu po rybách, ktoré by lepšie vydržali drsné spôsoby odlučovania, než dopyt po rybách odolnejších voči kliešťom.