FAQ

Áno, je to realizovateľné, ale stále pretrvávajú technické, technické a nákladové výzvy. Budúci rozvoj morskej alebo exponovanej morskej akvakultúry bude závisieť od technológie, ktorá sa používa na prekonanie extrémnych podmienok oceánskeho podnebia, logistických problémov pri dodávaní krmiva a iných vstupov do poľnohospodárskeho podniku, vývoja pracovných platforiem na mori a diaľkového ovládania platforiem na internete vecí s cieľom komunikovať a riadiť platformy s optimalizačnými systémami založenými na umelej inteligencii.

Integrovaná multitropická akvakultúra (IMTA) je typ akvakultúry, v ktorej sa niekoľko vodných druhov z rôznych trofických úrovní (napr. ryby, morské riasy, mäkkýše alebo iné bezstavovce) chová v tesnej blízkosti v tom istom produkčnom systéme s cieľom zlepšiť efektívnosť, znížiť odpad a poskytovať ekosystémové služby, ako je bioremediácia.

Strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030 podporujú IMTA, okrem iných druhov akvakultúry, ktoré sú najprospešnejšie pre životné prostredie a klímu.

IMTA sa môže vzťahovať na mnohé rôzne typy systémov akvakultúry, ako sú systémy pozemnej akvakultúry (napr. rybníky) a systémy sieťových kotercov (napr. kombinácia chovu rýb so systémami chovu rýb pri dne a na dne pre lastúrniky a produkciu morských rias). Cieľom je však vždy zvýšiť environmentálnu udržateľnosť, hospodársku stabilitu a sociálnu prijateľnosť v rámci holistických prístupov obehového hospodárstva.

Systémy IMTA zvyšujú udržateľnosť akvakultúry napodobňovaním cyklov prírodných živín. V týchto systémoch sa organická hmota, ktorú nepoužíva jeden druh, napríklad ryby, stáva zdrojom pre iné druhy, ako sú morské riasy a mäkkýše, ktoré používajú živiny na rast. Účinnosť systému závisí od environmentálnych faktorov, ako sú hladiny živín v oblasti, dostupnosť potravín a hydrodynamika.

Pri prijímaní IMTA pretrváva niekoľko výziev. Napríklad podľa právnych predpisov EÚ živočíchy akvakultúry nemôžu byť kŕmené odpadom, čo znamená, že platný právny rámec zneplatňuje modely, v ktorých sa ryby kombinujú s určitými potravou filtráciou vody a druhmi detritivožravcov (nízkych trofických druhov ako lastúrniky a uhorky morskej), ktoré recyklujú živiny z nenakrmovaného krmiva a výkalov. S cieľom posúdiť tieto výzvy a pomôcť pri ich riešení financuje EÚ niekoľko projektov v oblasti IMTA, ako sú Astral (https://www.astral-project.eu/ ) a AquaVitae (https://aquavitaeproject.eu/).

V roku 2020 dosiahla produkcia akvakultúry EÚ celkovo 1,2 milióna ton v hodnote 3,9 miliardy EUR. V tom čase boli hlavnými druhmi akvakultúry morské slávky (19 % celkovej produkcie EÚ), pstruh dúhový (17 %), slávky modré (11 %), ustrice tichomorské (9 %), pagel bledý (8 %), slávky stredomorské (7 %), morona európska (7 %), kapry obyčajné (7 %) a tuniak modroplutvý (3 %). Týchto deväť druhov predstavuje 87 % celkovej produkcie akvakultúry EÚ z hľadiska hmotnosti (STECF 22 – 17-EU).

Produkty akvakultúry EÚ sa vyrábajú podľa noriem vysokej kvality a udržateľnosti, pretože existuje veľký súbor právnych predpisov EÚ, ktoré sa vzťahujú na rôzne otázky, ktoré musia producenti akvakultúry dodržiavať (napr. právne predpisy o zdraví zvierat, dobrých životných podmienkach zvierat, bezpečnosti potravín, bezpečnosti krmív, veterinárnej liečbe, kvalite vody, právne predpisy o zavádzaní nepôvodných alebo lokálne sa nevyskytujúcich druhov atď.).

V tejto oblasti prebieha výskum. Napríklad v rámci projektu „Diverzifikácia“ financovaného z prostriedkov EÚ sa označili za najdôležitejšie druhy na zvýšenie produktívnej diverzifikácie európskej akvakultúry Meagre (Argyrosomus regius), druhu Greater amberjack (Seriola dumerilii), šťuky veľkej (Sander lucioperca), halibuta atlantického (Hippoglossus hippoglossus), platesy veľkej (Polyprion americanus), sultánky sivej (Mugil cephalus). Ďalšie projekty financované EÚ sa zameriavajú aj na potenciál ďalšej diverzifikácie druhov vrátane nízkotrofných druhov (pozri AquaVitae (https://aquavitaeproject.eu/). Diverzifikácia sa musí uskutočniť s ohľadom na dopyt na trhu a medzinárodný obchod s potravinami z vodných živočíchov.

Riasy ponúkajú veľký potenciál, ale produkcia v Európe je v súčasnosti stále nízka. Komisia v roku 2022 prijala oznámenie s názvom Smerom k silnému a udržateľnému odvetviu rias v EÚ, tzv. iniciatíva EÚ v oblasti rias (https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_6899), ktorej cieľom je uvoľniť potenciál rias v Európskej únii. Oznámenie obsahuje návrhy 23 opatrení, ktoré vytvoria príležitosti pre odvetvie, aby mohlo rásť a stať sa robustným, udržateľným a regeneratívnym sektorom schopným reagovať na rastúci dopyt v EÚ. Cieľom európskej platformy zainteresovaných strán pre riasy EU4Algae (https://maritime-forum.ec.europa.eu/en/frontpage/1727) je urýchliť rozvoj európskeho odvetvia rias a propagovať riasy na výživu a iné využitie medzi spotrebiteľmi a podnikmi v EÚ.

Produkty akvakultúry predstavujú 27 % spotreby potravín z vodných živočíchov (akvakultúra a rybolov) v EÚ. Produkty akvakultúry EÚ predstavujú 26 % produktov pochádzajúcich z odvetvia potravín z vodných živočíchov (ťažobný rybolov a akvakultúra). Percentuálny podiel produktov akvakultúry spotrebovaných v EÚ, ktoré pochádzajú z akvakultúry EÚ, je 37,5 % (súvaha ponuky, EUMOFA 2022, https://www.eumofa.eu/supply-balance).

Celková ekologická akvakultúrna produkcia na úrovni EÚ sa v roku 2020 odhaduje na 74.032 ton, čo predstavuje 6,4 % celkovej produkcie akvakultúry v EÚ (organická akvakultúra v EÚ, (EUMOFA 2022, https://www.eumofa.eu/documents/20178/432372/Organic+aquaculture+in+the…).

V EÚ27 sú najdôležitejšími krajinami Španielsko, Francúzsko, Grécko, Taliansko a Poľsko so 70 % produkcie akvakultúry.

Krajiny, ktoré najviac prispievajú k európskej výrobe (EEA39), sú Nórsko (približne 46 % celkovej európskej produkcie), za ktorým nasleduje Španielsko, Turecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko a Grécko. Týchto sedem krajín predstavuje 90 % celkovej produkcie akvakultúry v Európe. (FAO 2022).

V porovnaní s rastom akvakultúry na svetovej úrovni produkcia EÚ takmer stagnuje.

Miera rastu akvakultúry rýb v EÚ-27 je od roku 2000 mimoriadne nízka, pričom akvakultúra rýb rastie o 1,1 % ročne (priemerný ročný rast) a druhy mäkkýšov o 2,8 %. Ak sa zahrnie Nórsko a Turecko, celková suma sa zvýši na 4 %. Na celosvetovej úrovni je ročný priemerný rast akvakultúry rýb na úrovni 4,3 %. (FAO, 2022, https://www.fao.org/fishery/en/topic/166235).

Presná akvakultúra je technologicky sofistikovaný prístup v odvetví akvakultúry zameraný na začlenenie pokročilých nástrojov a metodík na posilnenie autonómie monitorovania biotických aj abiotických premenných v zariadeniach, čím sa podporí efektívnejšie riadenie poľnohospodárskych podnikov. Cieľom je zvýšiť normy dobrých životných podmienok zvierat, zmierniť vplyvy na životné prostredie a posilniť hospodársku životaschopnosť akvakultúrnych zariadení. Cieľom presnej akvakultúry je umožniť výrobcom účinnejšie monitorovať a dokumentovať biologické procesy vlastné ich zariadeniam a charakterizuje ju integrácia špičkových snímacích technológií, metodík štatistickej analýzy a sofistikovaných technológií umelej inteligencie.