FAQ

Nariadenie RADY (ES) č. 708/2007 (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32007R0708&…) z 11. júna 2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre poskytuje rámec na zabezpečenie ochrany vodného prostredia pred rizikami spojenými s chovom takýchto druhov. Upravuje ich premiestňovanie v EÚ, pričom sa vzťahuje na všetky vodné druhy a typy produkcie, a existujú osobitné pravidlá pre uzavreté akvakultúrne zariadenia, ako aj výnimka pre druhy uvedené v prílohe IV.

Prevádzkovatelia akvakultúry musia požiadať o povolenie na introdukciu cudzieho druhu alebo premiestnenie lokálne sa nevyskytujúcich druhov od príslušného správneho orgánu v členskom štáte EÚ (ďalej len „príslušný orgán“). Žiadateľ musí predložiť dokumentáciu podľa orientačných usmernení uvedených v prílohe I. Poradný výbor posúdi, či žiadosť obsahuje všetky potrebné informácie a určí jej prípustnosť a možné riziká. Výbor potom postúpi svoje stanovisko príslušnému orgánu, ktorý rozhodne o vydaní alebo zamietnutí povolenia v súlade so stanoveným postupom.

Akvapónia je inovatívny systém akvakultúrnej produkcie, ktorý kombinuje produkciu rýb pri recirkulácii akvakultúrnych systémov (RAS) s rastlinnou výrobou hydroponikou (technika pestovania rastlín bez pôdy) v jednom výrobnom systéme. Ide o udržateľný a efektívny spôsob poľnohospodárstva, ktorý odstraňuje potrebu pôdy a zachováva vodu.

Výhody tejto techniky sú viacnásobné:

Môže sa nachádzať vo vidieckych oblastiach, ale aj v mestskom a polomestskom prostredí vrátane mestských budov (napr. strešné vrcholy) a priemyselných areálov (napr. nevyužité lokality), čím sa regiónom EÚ poskytne sebestačnosť pri poskytovaní pracovných miest obyvateľom, ako aj čerstvej zeleniny, rýb a ovocia. Toto strategické umiestnenie nielenže znižuje náklady na nadobúdanie pôdy, ale poskytuje aj priestor pre akvakultúru na produkciu rýb bližšie k mestským oblastiam, čím sa znižujú náklady na dopravu a znižuje sa celková uhlíková stopa produkcie.

Ide o ekologicky zodpovedný uzavretý systém bez používania chemických hnojív, pretože ide o samostatný systém. Voda z nádrží na ryby sa recirkuluje cez filtre, aby sa kŕmili porasty rastlín a potom späť do nádrží na ryby. Ryby a rastliny vytvárajú symbiotický vzťah, v rámci ktorého rastliny čistia odpad z rýb a ryby kŕmia živiny rastlinami.

Nevyžaduje sa v ňom používanie pesticídov.

Vyhýba sa obmedzeniam sezónnosti, keďže rastliny a ryby sa môžu chovať počas celého roka bez ohľadu na ročné obdobie a poveternostné podmienky.

Niektoré z výziev spojených s implementáciou a rozvojom akvapónie sú tieto:

Vysoké počiatočné náklady: vytvorenie akvapónneho systému môže byť nákladné vzhľadom na potrebu špecializovaného vybavenia, ako sú nádrže, čerpadlá a filtračné systémy, a vzhľadom na vysoké požiadavky na energiu.

Technické odborné znalosti: vyžaduje si dennú údržbu a nepretržité testovanie kvality vody pre ryby a rastliny a vedomosti o chove rýb a hydroponických systémoch. Rovnováha medzi potrebami rýb a rastlín môže byť zložitá a vyžaduje si priebežné vzdelávanie a adaptáciu.

Nie všetkým rastlinám a rybám sa darí v akvapponických systémoch: technika nie je vhodná pre všetky plodiny a môže sa vykonávať s obmedzenými odrodami rastlín a rýb.

Ziskovosť: v súčasnosti existujú problémy s škálovateľnosťou pri pestovaní zeleniny vo veľkom rozsahu za ziskové ceny.

BFT je inovatívny prístup k akvakultúre, ktorý zvyšuje udržateľnosť a efektívnosť výroby tým, že podporuje mikrobiálnu komunitu vo vode bohatej na živiny. Táto komunita, známa ako „biofloc“, pozostáva z prospešných mikroorganizmov, ktoré premieňajú neskonzumované krmivo na výživnú biomasu a slúžia ako doplnkový zdroj potravy pre kultivované ryby a krevety. BFT výrazne zlepšuje kvalitu vody stabilizáciou škodlivých dusíkatých zlúčenín, prispieva k celkovému zdraviu a znižuje stres vodných organizmov. Týmto prirodzeným procesom filtrácie sa minimalizujú ohniská chorôb. Technológia okrem toho zlepšuje mieru rastu a prežitie, čo vedie k zvýšeniu výnosov a ziskovosti poľnohospodárov.

Stále existujú značné problémy, pokiaľ ide o škálovateľnosť tejto technológie, ako napríklad:

Technické riadenie si vyžaduje presné pochopenie mikrobiálnej ekológie a neustále monitorovanie parametrov kvality vody, ako je pH, rozpustený kyslík a úrovne živín.

Ďalšou významnou výzvou je riziko vzniku patogénu v dôsledku nesprávneho riadenia systému, čo môže viesť k nerovnováhe v mikrobiálnej komunite a k vypuknutiu chorôb.

Okrem toho počiatočné náklady na inštaláciu spojené so zriadením bioflocového systému môžu byť značné, čo môže odrádzať drobných poľnohospodárov.

Napriek svojim výhodám sa BFT realizuje v komerčnom rozsahu len na niekoľkých miestach v Európe, ako je chov krevety bieloškvrnitej (Litopenaeus vannamei) v systémoch BFT v autonómnej oblasti Kastília-León v Španielsku. Pokiaľ ide o výskum, európski vedci z rôznych krajín vrátane Belgicka (Univerzita v Gente) úspešne zriadili chov BFT v tilapských rybníkoch v Izraeli.

Nedávny pokrok v systémoch BFT sa zameral na optimalizáciu mikrobiálnej dynamiky komunít s cieľom zlepšiť rýchlosť konverzie krmív a rastovú výkonnosť. Inovácie v systémoch prevzdušňovania, monitorovanie parametrov kvality vody v reálnom čase a využívanie rôznych zdrojov uhlíka (ako je melasa alebo škrob) výrazne zvýšili odolnosť a produktivitu bioflocových systémov. Okrem toho výskum zdravotných prínosov bioflocu ako doplnku krmiva preukázal zlepšenie imunitných reakcií u kultivovaných druhov, čo viedlo k lepšiemu rastu a miere prežitia.

Úsilie o štandardizáciu postupov a vypracovanie najlepších usmernení pre riadenie je nevyhnutné na maximalizáciu prínosov technológie biofloc v akvakultúre. Tento postup šetrný k životnému prostrediu ponúka cenné aplikácie, ako je krmivo pre vodné živočíchy a potenciálna náhrada tradičných zložiek rýb v potrave kôrovcov.

Nízka tropická akvakultúra (LTA) sa zameriava na produkciu druhov, ktoré zaberajú nižšie úrovne potravinového reťazca. LTA pozostáva z akvakultúry bez kŕmenia, ktorá zahŕňa potravu filtráciou vody (napr. slávky, ustrice a lastúrniky), detritžravce (napr. uhorky šalátové), morské riasy, ale aj bylinožravé ryby (napr. karpy). Dlhodobá pomoc je v súlade so zásadami udržateľnej akvakultúry tým, že znižuje závislosť od obmedzených zdrojov a minimalizuje environmentálnu stopu.

Výhody nízkotropickej akvakultúry (LTA) sú:

1. Znížený energetický vstup: Dlhodobá pomoc sa zameriava na druhy, ktoré sú v potravinovom reťazci nižšie, čo si vyžaduje menej energetických vstupov v porovnaní s chovom mäsožravých druhov. To vedie k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov.
2. Zlepšené vodné ekosystémy: LTA (konkrétne filtrátory potravy a chov morských rias) môže absorbovať nadbytočný dusík, fosfor a uhlík, čím sa zmierni eutrofizácia a účinky zmeny klímy. Postupy LTA môžu okrem toho zlepšiť kvalitu vody (napr. chov slávok, ustricí a lastúrnikov) prostredníctvom filtrácie a kvality morského dna (napr. chov lastúrnikov a uhoriek) prostredníctvom premiestňovania chovaných druhov v piesku.
3. Diverzifikácia: Dlhodobá dohoda rozširuje škálu druhov, ktoré možno chovať udržateľným spôsobom, čím prispieva k diverzifikácii v rámci odvetvia akvakultúry EÚ.
4. Potenciál pre vývoj výrobkov s vysokou hodnotou: ako sa zdôrazňuje v projekte ASTRAL, LTA môže poskytovať suroviny na výrobu potravín, krmív, kozmetiky, liekov, bioplastov a iných cenných výrobkov.

Výzvy spojené s nízkotropickou akvakultúrou (LTA) sú:

1. Dopyt na trhu a akceptácia zo strany spotrebiteľov: dopyt spotrebiteľov po produktoch dlhodobej pomoci (napr. morské riasy) môže byť nižší ako v prípade iných druhov v určitých regiónoch1. Pokračuje sa v úsilí, napr. prostredníctvom kampane EÚ v oblasti akvakultúry a iniciatívy EÚ v oblasti rias s cieľom zvýšiť informovanosť o týchto výrobkoch a ich akceptáciu.
2. Regulačné rámce: regulačné rámce upravujúce dlhodobú dopravu môžu byť menej rozvinuté ako rámce pre tradičnú akvakultúru, čo potenciálne vytvára neistotu pre investorov a prevádzkovateľov (pozri často kladené otázky o IMTA).
3. Závislosť od environmentálnych podmienok: LTA, najmä v otvorenej vode, môže byť citlivá na zmeny environmentálnych podmienok, ako je teplota, slanosť a dostupnosť živín. Riziko môžu predstavovať aj extrémne poveternostné javy.

Je dôležité poznamenať, že prínosy a výzvy dlhodobej pomoci sa môžu líšiť v závislosti od chovaných druhov, umiestnenia poľnohospodárskeho podniku, výrobného systému a konkrétnych použitých postupov riadenia.

LTA a vyššia produkcia trofických druhov (napr. produkcia mäsožravých druhov) sa môžu kombinovať tak, aby potenciálne vytvárali pozitívne environmentálne prínosy, ako je absorpcia živín a sekvestrácia uhlíka. Jednou zo zásad, na ktorej je založená integrovaná multitrofická akvakultúra (IMTA), je integrácia dlhodobej pomoci do produkcie vyšších trofických druhov.

V strategických usmerneniach pre udržateľnejšie a konkurencieschopnejšie odvetvie akvakultúry na obdobie 2021 až 2030 sa zdôrazňuje význam diverzifikácie smerom k druhom s nižšími trofickými úrovňami.

Cieľom iniciatívy EÚ v oblasti rias je podporovať odvetvie rias v EÚ vrátane akvakultúry morských rias zlepšením riadenia, rozvojom mechanizmov na podporu podnikania, zvyšovaním informovanosti a akceptácie rias v EÚ a zlepšovaním poznatkov, výskumu a údajov o riasach a podporou inovácií.

Poradný výbor pre akvakultúru (AAC) uverejnil v októbri 2024 odporúčanie týkajúce sa tohto typu akvakultúry, ktoré možno nájsť tu: https://aac-europe.org/en/publication/aac-recommendation-on-promoting-l…

Európska únia (EÚ) financovala niekoľko výskumných projektov týkajúcich sa dlhodobej technickej pomoci s cieľom podporiť udržateľnosť a konkurencieschopnosť akvakultúry v regióne. Pozoruhodné sú napríklad AquaVitae (https://aquavitaeproject.eu/ ), ASTRAL (https://www.astral-project.eu/) a ULTFARMS (súčasné, pretože prispievajú aj k pokroku v oblasti dlhodobej dopravy a udržateľných akvakultúrnych postupov.

ULTFARMS je priekopnícky projekt misie Horizont Európa – oceán s víziou revolučnej zmeny systémov dlhodobej technickej pomoci. Jej poslaním je optimalizovať výrobu dlhodobej výroby v náročných podmienkach na mori a v prostrediach s nízkou salinitou. Integráciou inovačných inžinierskych, technických, ekologických a biologických procesov sa ULTFARMS zameriava na vytvorenie ziskového, udržateľného a ekologicky vhodného výrobného reťazca druhov s nízkou trofickou úrovňou (morské riasy a mäkkýše) vo veterných parkoch na mori nachádzajúcich sa v Severnom mori a Baltskom mori.

Prístup EÚ k používaniu antimikrobík u zvierat je v prvom rade vymedzený prísnymi regulačnými opatreniami obsiahnutými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch, ako aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/4 z 11. decembra 2018, pokiaľ ide o podávanie veterinárnych liekov konkrétne medikovaným krmivom. Regulačný rámec EÚ zakazuje používanie antibiotík na podporu rastu alebo zvýšenie výnosu. Používanie všetkých antimikrobík je viazané na veterinárny predpis po klinickom vyšetrení alebo akomkoľvek inom náležitom posúdení veterinárnym lekárom. Určité antimikrobiká sa nemôžu používať u zvierat, pretože sú vyhradené na liečbu určitých infekcií u ľudí. Preventívne používanie antibiotík je povolené len pre jednotlivé zvieratá vo výnimočných prípadoch a za presne vymedzených okolností. Okrem toho sa na úrovni EÚ zriaďuje farmakovigilančný systém, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi členskými štátmi, Komisiou, Európskou agentúrou pre lieky a držiteľmi povolení na uvedenie na trh s cieľom vykonávať úlohy súvisiace s bezpečnosťou a účinnosťou povolených veterinárnych liekov.

Predaj antimikrobiálnych veterinárnych liekov v EÚ pre zvieratá určené na výrobu potravín vrátane vodných živočíchov určených na výrobu potravín bol do roku 2022 monitorovaný na dobrovoľnom základe. Od roku 2023 sa predaj monitoruje v rámci nového právne záväzného systému. Tieto údaje sa používajú na sledovanie pokroku pri dosahovaní ambiciózneho cieľa znížiť do roku 2030 celkový predaj antimikrobiálnych látok pre hospodárske zvieratá a akvakultúru v EÚ o 50 % v porovnaní s rokom 2018 (https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:ea0f9f73-9ab2-11ea-9…). Od roku 2026 majú členské štáty zbierať údaje o používaní antimikrobiálnych látok u rýb podľa kategórií (atlantický losos, pstruh dúhový, pagel bledý, morona striebristá, kapry obyčajné). Tieto údaje o používaní antimikrobiálnych látok by mali byť základom pre vymedzenie cielených opatrení proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR).

V strategických usmerneniach pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030 sa zdôrazňuje potreba znížiť závislosť od antibiotík prostredníctvom posilnených postupov chovu. Tieto postupy zamerané na podporu dobrých životných podmienok zvierat a prevenciu chorôb majú zásadný význam pre zmiernenie rizík spojených s používaním antibiotík a odstránenie zneužívania antibiotík pri súčasnom zosúladení s cieľmi v oblasti životného prostredia aj verejného zdravia.

V júli 2022 Komisia a členské štáty označili antimikrobiálnu rezistenciu (AMR) za jednu z troch najväčších prioritných ohrození zdravia. Bola uverejnená komplexná správa o národných akčných plánoch členských štátov „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (https://health.ec.europa.eu/publications/overview-report-member-states-…) (Jednotná otázka zdravia, čo znamená, že zahŕňa zdravie ľudí, zdravie zvierat, zdravie rastlín a životné prostredie a je mnohostranným cezhraničným ohrozením zdravia, ktoré nemôže riešiť jeden sektor samostatne alebo len jednotlivé krajiny).

Európska komisia prijala 26. apríla 2023 návrh odporúčania Rady na zintenzívnenie opatrení EÚ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii v rámci prístupu „jedno zdravie“, v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby prijali opatrenia na zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat určených na výrobu potravín, ako sú ryby z farmových chovov, s cieľom znížiť výskyt a šírenie infekčných chorôb v poľnohospodárstve a následne znížiť potrebu používania antimikrobiálnych látok. A Rada 13. júna 2023 prijala odporúčanie o zintenzívnení opatrení EÚ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii prostredníctvom prístupu „jedno zdravie“ (https://health.ec.europa.eu/publications/council-recommendation-steppin…). Cieľom odporúčaní je podporiť obozretné používanie antimikrobiálnych látok stanovením konkrétnych cieľov v oblasti AMR a spotreby antimikrobiálnych látok v oblasti ľudského zdravia. Takisto nabádajú členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat určených na výrobu potravín, ako sú ryby z farmových chovov, s cieľom znížiť výskyt a šírenie infekčných chorôb v poľnohospodárstve a následne znížiť potrebu používania antimikrobiálnych látok.

Ako sa uvádza v oddieloch 8 a 9 odporúčania o zintenzívnení opatrení EÚ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii s prístupom „jedno zdravie“, niektoré stratégie na zníženie závislosti od antibiotík v akvakultúre sú: I) prijatie preventívnych a kontrolných opatrení proti infekčným chorobám; II) prijatie opatrení biologickej bezpečnosti na rybích farmách, čo je povinnosťou prevádzkovateľov podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat (právna úprava v oblasti zdravia zvierat); III) podpora šľachtiteľských techník v akvakultúre na vývoj kmeňov odolných voči chorobám; IV) podpora využívania očkovania a alternatív na pomoc pri prevencii určitých chorôb (vakcíny ponúkajú cielenú imunitu voči špecifickým patogénom; sú však spojené s výzvami, ako sú obmedzenia špecifické pre jednotlivé druhy.); v) podpora vývoja a používania inovačných kŕmnych doplnkových látok vrátane kŕmnych doplnkových látok na zlepšenie fyziologického stavu zvierat, ako sú krmivá na báze hmyzu (tieto krmivá sú bohaté na bielkoviny, chitín a bioaktívne zlúčeniny (napr. kyselina mliečna), ktoré môžu zvýšiť rozmanitosť črevnej mikroflóry, zlepšiť odolnosť voči chorobám a znížiť závislosť od rybej múčky), probiotiká (probiotiká, napríklad bacillus a laktobacillus, zvyšujú odolnosť, rast a odolnosť voči stresu pri potláčaní patogénov), prebiotiká (napr. fruktooligosacharidy (FOS) a mananoligosacharidy (MOS) selektívne stimulujú prospešné črevné baktérie, zlepšujú absorpciu živín a imunitné reakcie) a symbiotické (ktoré kombinujú probiotiká a prebiotiká, synergicke zvyšujú odolnosť voči chorobám, morfológiu čriev a rovnováhu mikrobiómu); VI) zabezpečenie nepretržitej odbornej prípravy, pokiaľ ide o poznatky o prevencii a kontrole infekcií a biologickej bezpečnosti všetkých zamestnancov rybích fariem [aj podľa článku 11 nariadenia (EÚ) 2016/429]; VII) zabezpečenie riadneho nakladania s kalom s cieľom predchádzať chorobám a iným patogénom.

Tieto alternatívne stratégie sú v súlade s usmerneniami FAO/WHO a podporujú postupy akvakultúry šetrné k životnému prostrediu, ktoré posilňujú zdravie rýb, minimalizujú odpad a znižujú ekologické škody.

S cieľom posilniť regulačný rámec EÚ členské štáty vykonávajú viacročné národné strategické plány pre akvakultúru (MNSPA), v ktorých sa začleňujú ciele znižovania antimikrobiálnej rezistencie, často podporované financovaním z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF). Cieľom týchto plánov je zvýšiť biologickú bezpečnosť, podporiť programy očkovania a podporiť investície do alternatívnych liečebných postupov.

EÚ takisto poskytuje finančné prostriedky na projekty súvisiace s antimikrobiálnou rezistenciou v odvetví akvakultúry (Horizont Európa a ENRAF). Napríklad Cure4Aqua sa zameriava na vývoj biologických alternatív k antibiotikám a NeoGiANT, ktorý valorizuje vedľajšie poľnohospodárske produkty do prírodných antimikrobiálnych prípravkov.