Prístup EÚ k používaniu antimikrobík u zvierat je v prvom rade vymedzený prísnymi regulačnými opatreniami obsiahnutými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch, ako aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/4 z 11. decembra 2018, pokiaľ ide o podávanie veterinárnych liekov konkrétne medikovaným krmivom. Regulačný rámec EÚ zakazuje používanie antibiotík na podporu rastu alebo zvýšenie výnosu. Používanie všetkých antimikrobík je viazané na veterinárny predpis po klinickom vyšetrení alebo akomkoľvek inom náležitom posúdení veterinárnym lekárom. Určité antimikrobiká sa nemôžu používať u zvierat, pretože sú vyhradené na liečbu určitých infekcií u ľudí. Preventívne používanie antibiotík je povolené len pre jednotlivé zvieratá vo výnimočných prípadoch a za presne vymedzených okolností. Okrem toho sa na úrovni EÚ zriaďuje farmakovigilančný systém, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi členskými štátmi, Komisiou, Európskou agentúrou pre lieky a držiteľmi povolení na uvedenie na trh s cieľom vykonávať úlohy súvisiace s bezpečnosťou a účinnosťou povolených veterinárnych liekov.
Predaj antimikrobiálnych veterinárnych liekov v EÚ pre zvieratá určené na výrobu potravín vrátane vodných živočíchov určených na výrobu potravín bol do roku 2022 monitorovaný na dobrovoľnom základe. Od roku 2023 sa predaj monitoruje v rámci nového právne záväzného systému. Tieto údaje sa používajú na sledovanie pokroku pri dosahovaní ambiciózneho cieľa znížiť do roku 2030 celkový predaj antimikrobiálnych látok pre hospodárske zvieratá a akvakultúru v EÚ o 50 % v porovnaní s rokom 2018 (https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:ea0f9f73-9ab2-11ea-9…). Od roku 2026 majú členské štáty zbierať údaje o používaní antimikrobiálnych látok u rýb podľa kategórií (atlantický losos, pstruh dúhový, pagel bledý, morona striebristá, kapry obyčajné). Tieto údaje o používaní antimikrobiálnych látok by mali byť základom pre vymedzenie cielených opatrení proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR).
V strategických usmerneniach pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030 sa zdôrazňuje potreba znížiť závislosť od antibiotík prostredníctvom posilnených postupov chovu. Tieto postupy zamerané na podporu dobrých životných podmienok zvierat a prevenciu chorôb majú zásadný význam pre zmiernenie rizík spojených s používaním antibiotík a odstránenie zneužívania antibiotík pri súčasnom zosúladení s cieľmi v oblasti životného prostredia aj verejného zdravia.
V júli 2022 Komisia a členské štáty označili antimikrobiálnu rezistenciu (AMR) za jednu z troch najväčších prioritných ohrození zdravia. Bola uverejnená komplexná správa o národných akčných plánoch členských štátov „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (https://health.ec.europa.eu/publications/overview-report-member-states-…) (Jednotná otázka zdravia, čo znamená, že zahŕňa zdravie ľudí, zdravie zvierat, zdravie rastlín a životné prostredie a je mnohostranným cezhraničným ohrozením zdravia, ktoré nemôže riešiť jeden sektor samostatne alebo len jednotlivé krajiny).
Európska komisia prijala 26. apríla 2023 návrh odporúčania Rady na zintenzívnenie opatrení EÚ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii v rámci prístupu „jedno zdravie“, v ktorom sa členské štáty vyzývajú, aby prijali opatrenia na zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat určených na výrobu potravín, ako sú ryby z farmových chovov, s cieľom znížiť výskyt a šírenie infekčných chorôb v poľnohospodárstve a následne znížiť potrebu používania antimikrobiálnych látok. A Rada 13. júna 2023 prijala odporúčanie o zintenzívnení opatrení EÚ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii prostredníctvom prístupu „jedno zdravie“ (https://health.ec.europa.eu/publications/council-recommendation-steppin…). Cieľom odporúčaní je podporiť obozretné používanie antimikrobiálnych látok stanovením konkrétnych cieľov v oblasti AMR a spotreby antimikrobiálnych látok v oblasti ľudského zdravia. Takisto nabádajú členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat určených na výrobu potravín, ako sú ryby z farmových chovov, s cieľom znížiť výskyt a šírenie infekčných chorôb v poľnohospodárstve a následne znížiť potrebu používania antimikrobiálnych látok.
Ako sa uvádza v oddieloch 8 a 9 odporúčania o zintenzívnení opatrení EÚ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii s prístupom „jedno zdravie“, niektoré stratégie na zníženie závislosti od antibiotík v akvakultúre sú: I) prijatie preventívnych a kontrolných opatrení proti infekčným chorobám; II) prijatie opatrení biologickej bezpečnosti na rybích farmách, čo je povinnosťou prevádzkovateľov podľa článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat (právna úprava v oblasti zdravia zvierat); III) podpora šľachtiteľských techník v akvakultúre na vývoj kmeňov odolných voči chorobám; IV) podpora využívania očkovania a alternatív na pomoc pri prevencii určitých chorôb (vakcíny ponúkajú cielenú imunitu voči špecifickým patogénom; sú však spojené s výzvami, ako sú obmedzenia špecifické pre jednotlivé druhy.); v) podpora vývoja a používania inovačných kŕmnych doplnkových látok vrátane kŕmnych doplnkových látok na zlepšenie fyziologického stavu zvierat, ako sú krmivá na báze hmyzu (tieto krmivá sú bohaté na bielkoviny, chitín a bioaktívne zlúčeniny (napr. kyselina mliečna), ktoré môžu zvýšiť rozmanitosť črevnej mikroflóry, zlepšiť odolnosť voči chorobám a znížiť závislosť od rybej múčky), probiotiká (probiotiká, napríklad bacillus a laktobacillus, zvyšujú odolnosť, rast a odolnosť voči stresu pri potláčaní patogénov), prebiotiká (napr. fruktooligosacharidy (FOS) a mananoligosacharidy (MOS) selektívne stimulujú prospešné črevné baktérie, zlepšujú absorpciu živín a imunitné reakcie) a symbiotické (ktoré kombinujú probiotiká a prebiotiká, synergicke zvyšujú odolnosť voči chorobám, morfológiu čriev a rovnováhu mikrobiómu); VI) zabezpečenie nepretržitej odbornej prípravy, pokiaľ ide o poznatky o prevencii a kontrole infekcií a biologickej bezpečnosti všetkých zamestnancov rybích fariem [aj podľa článku 11 nariadenia (EÚ) 2016/429]; VII) zabezpečenie riadneho nakladania s kalom s cieľom predchádzať chorobám a iným patogénom.
Tieto alternatívne stratégie sú v súlade s usmerneniami FAO/WHO a podporujú postupy akvakultúry šetrné k životnému prostrediu, ktoré posilňujú zdravie rýb, minimalizujú odpad a znižujú ekologické škody.
S cieľom posilniť regulačný rámec EÚ členské štáty vykonávajú viacročné národné strategické plány pre akvakultúru (MNSPA), v ktorých sa začleňujú ciele znižovania antimikrobiálnej rezistencie, často podporované financovaním z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF). Cieľom týchto plánov je zvýšiť biologickú bezpečnosť, podporiť programy očkovania a podporiť investície do alternatívnych liečebných postupov.
EÚ takisto poskytuje finančné prostriedky na projekty súvisiace s antimikrobiálnou rezistenciou v odvetví akvakultúry (Horizont Európa a ENRAF). Napríklad Cure4Aqua sa zameriava na vývoj biologických alternatív k antibiotikám a NeoGiANT, ktorý valorizuje vedľajšie poľnohospodárske produkty do prírodných antimikrobiálnych prípravkov.