Pohľady viacerých zainteresovaných strán na procesy priestorového plánovania pre morskú kultúru v Stredozemnom a Čiernom mori

Akvakultúra poskytuje viac ako polovicu rýb používaných na ľudskú spotrebu, čo prispieva k potravinovej bezpečnosti a výžive, hospodárskemu rastu a zlepšeniu živobytia. Produkcia akvakultúry v krajinách susediacich so Stredozemným a Čiernym morom neustále rastie, aj keď nie homogénne, najmä na základe morských druhov. Na podporu rozvoja je potrebné podporovať riadenie s cieľom zaviesť činnosti v rámci koordinovaného procesu priestorového plánovania. Poznatky o procesoch priestorového plánovania akvakultúry sa posudzujú prostredníctvom konzultácií so zainteresovanými stranami z 21 krajín prostredníctvom štruktúrovaného dotazníka, interného preskúmania a seminára s cieľom určiť hlavné prekážky vykonávania v regióne. Výsledky naznačujú rôzne úrovne znalostí o regulačných systémoch v skúmaných krajinách. Akvakultúra je veľmi rozšírená. Výber lokality je dlhý a neefektívny proces, prekážka brániaca investíciám, ktorú zhoršuje zjavný nedostatok jasného rozdelenia právomocí a zodpovedností. Obhospodarovanie oblastí je najmenej implementovanou súčasťou procesu priestorového plánovania s niekoľkými príkladmi integrovaného prístupu. Medzi problémy, na ktoré poukázali zainteresované strany, patrí slabá spoločenská akceptácia akvakultúry, nízke technické znalosti a pochopenie koncepcií územného plánovania a nedostatočná zmysluplná komunikácia. Hoci nedávny pokrok je zrejmý, integrácia akvakultúry s ostatnými používateľmi morského priestoru zostáva napredujúcou prácou, ktorá si vyžaduje osobitný regulačný rámec, budovanie kapacít, transparentnosť, dobrú komunikáciu a participatívne procesy. Uplatňovanie priestorového plánovania na základe ekosystémového prístupu k akvakultúre môže prispieť k zlepšeniam, ktoré majú potenciál čeliť negatívnym externalitám neplánovaného alebo nekoordinovaného rozvoja.