Ukazovatele udržateľnosti na posúdenie systémov akvakultúry

Akvakultúra je jedným z najrýchlejšie rastúcich odvetví výroby potravín na svete, a preto je žiaduce posúdiť udržateľnosť systémov akvakultúry. Cieľom tejto štúdie bolo vypracovať portfólio kvantitatívnych ukazovateľov hospodárskej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti na posúdenie rôznych systémov akvakultúry. Ukazovatele boli vypracované od roku 2003 do roku 2016 a kombinovali metódy zhora nadol a zdola nahor spolu s praktickými pozorovaniami v experimentálnych a komerčných akvakultúrnych zariadeniach. Navrhuje sa celkovo 56 hospodárskych (14), environmentálnych (22) a sociálnych (20) ukazovateľov. Ukazovatele hospodárskej udržateľnosti odhaľujú stupeň efektívnosti využívania finančných zdrojov, ekonomickú uskutočniteľnosť, odolnosť a schopnosť absorbovať negatívne externé náklady a vytvárať finančné prostriedky na reinvestíciu. Environmentálne ukazovatele odrážajú využívanie prírodných zdrojov, efektívnosť využívania zdrojov, uvoľňovanie znečisťujúcich látok a nepoužitých vedľajších produktov a riziko zníženia biodiverzity. Ukazovatele sociálnej udržateľnosti odrážajú schopnosť vytvárať výhody pre miestne komunity vrátane pracovných miest a potravinovej bezpečnosti, spravodlivého rozdelenia príjmov, rovnosti príležitostí a začlenenia zraniteľných skupín obyvateľstva. Takto vytvorené ukazovatele sa môžu použiť na poľnohospodárskej, regionálnej, globálnej alebo sektorovej úrovni. Sú kvantitatívne, rozsiahle, vedecky podložené, ľahko pochopiteľné a interpretovateľné, je možné ich získať na farmách alebo na výskumných staniciach a umožňujú porovnávanie v rôznom rozsahu priestoru a času. Môžu sa teda použiť na posúdenie výrobných systémov a na porovnanie rôznych experimentálnych spôsobov liečby vo výskumných pokusoch. Môžu ich využívať aj certifikačné organizácie, investori a tvorcovia politík. Umožňujú vykonávať diagnostiku, identifikovať silné a slabé stránky, stanovovať ciele a určovať opatrenia a posudzovať účinnosť opatrení a verejných politík.