Ak sa akvakultúra vykonáva udržateľným spôsobom, môže pomôcť vyriešiť niektoré z najnaliehavejších problémov, ktorým dnes čelíme.

— Akvakultúra dodáva rastúcej svetovej populácii výživné a rozmanité potraviny.

— Akvakultúra znižuje potrebu loviť viac voľne žijúcich rýb s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po rybách, a tým prispieva k zachovaniu populácií rýb.

— Môže poskytovať čerstvé a miestne potraviny. Dodávanie potravín bližšie k spotrebiteľovi umožňuje znížiť emisie uhlíka v doprave.

— Akvakultúra môže produkovať potraviny a krmivá s menším vplyvom na klímu a životné prostredie ako iné typy chovu (napr. chov hovädzieho dobytka na mlieko alebo mäso). Konzumáciou väčšieho množstva potravín z akvakultúry môžeme znížiť aj tlak poľnohospodárstva na pôdu.

— Akvakultúrne činnosti môžu byť zdrojom príjmov a rozvoja odľahlých pobrežných a vidieckych komunít, ak je k dispozícii málo alternatív. Určité typy akvakultúry prispievajú k zachovaniu ekosystémov a biodiverzity (napr. chov mäkkýšov, extenzívna akvakultúra v rybníkoch a mokradiach a chov rias a iných bezstavovcov). Tieto služby zahŕňajú čistenie vody pred nadmernými živinami a organickou hmotou alebo ochranu a obnovu ekosystémov a biodiverzity.

— Pred uvedením akvakultúrnych fariem do prevádzky musia budúci výrobcovia v oblasti akvakultúry získať povolenie od príslušných vnútroštátnych orgánov (niekedy môžu byť za povolenia zodpovedné regionálne orgány). Orgány v rámci svojho posúdenia skontrolujú, či je navrhované miesto vhodné, a dôkladne overia potenciálny vplyv farmy na životné prostredie.

— Výrobcovia v oblasti akvakultúry potrebujú pred použitím morskej vody alebo sladkej vody na farme oprávnenie. Keď sa vracajú do životného prostredia, stav vodného útvaru sa nesmie zhoršiť.

— Okrem toho zariadenia pre akvakultúru musia byť registrované alebo schválené sanitárnymi orgánmi, ktoré sa zaoberajú zdravím zvierat, a farmár aj tieto orgány majú povinnosť vykonávať dohľad nad možnými chorobami.

— Po získaní všetkých autorít musia výrobcovia v oblasti akvakultúry splniť niekoľko podmienok, aby sa zabezpečilo, že akvakultúrne činnosti rešpektujú životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat a dobré životné podmienky zvierat.

— Schválené poľnohospodárske podniky musia naďalej monitorovať ich vplyv na životné prostredie.

— Na ochranu životného prostredia môžu výrobcovia používať len povolené krmivá, čistiace prostriedky a lieky.

— Pokiaľ ide o zdravie zvierat, poľnohospodári sú takisto povinní viesť niekoľko záznamov vrátane záznamov o tom, koľko zvierat vstupuje na farmu a opúšťa ju a koľko uhynie. Musia zaznamenávať aj opatrenia, ktoré prijmú na prevenciu a riadenie akéhokoľvek rizika výskytu choroby. Akvakultúrni chovatelia musia v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov dodržiavať prísne pravidlá týkajúce sa hygieny potravín a zdravia zvierat. Smú používať iba povolené a kontrolované krmivá.

— Používanie veterinárnych liekov si vyžaduje predpis veterinárneho lekára a povolené sú len povolené veterinárne lieky, pričom sa dodržiavajú predpísané ochranné lehoty a limity rezíduí. Chovatelia musia zaznamenávať všetky veterinárne lieky, ktoré používajú, a uchovávať kópiu predpisov.

— Okrem toho musia poľnohospodári zabezpečiť humánne zaobchádzanie s hospodárskymi zvieratami počas celého ich produkčného cyklu a počas zabíjania a prepravy.

Aby bolo možné zistiť, či sa v určitej oblasti môže realizovať projekt akvakultúry, musí sa vykonať štúdia životaschopnosti oblasti (napr. dostupnosť kvalitnej vody, nezasahovanie do iného využitia, podmienky zriadenia akvakultúrnych lokalít v oblasti) a možných druhov, ktoré sa majú chovať. Existuje mnoho možných lokalít pre akvakultúru (napr. na pevnine, v pobrežných vodách, na mori, v ústí riek, v rybníkoch, vedľa riek). Na získanie licencie má každá lokalita odlišné podmienky a štúdie, ktoré sa majú vykonať, sú odlišné. Príslušné orgány niekedy identifikujú predtým skúmané oblasti, v ktorých je možná a priorizácia akvakultúrnej činnosti, čo zrýchľuje získavanie povolení pre farmu v danej oblasti.

Hoci teoreticky by sa všetky druhy rýb mohli využívať na akvakultúrny chov, len niekoľko z nich (približne 10) je v súčasnosti dôležitou súčasťou akvakultúrnej produkcie EÚ. Chovajú sa najmä tie druhy, ktorých biológia je dobre známa a ktorých rozmnožovanie v zajatí je možné. Zároveň musí existovať dopyt na trhu po týchto druhoch a trhová cena, ktorá umožní, aby bola výroba zisková.

V prípade akvakultúrnych druhov v EÚ existujú veľmi rôznorodé metódy produkcie, pričom niektoré z nich sú tieto (tabuľka hospodárskych údajov o akvakultúre STECF, 2023):

— Uzávery, ohrady, recirkulačné systémy a nádrže na lososa;

— Cisterny a výbehové dráhy, recirkulačné systémy a rybníky pre pstruhy;

— Ohrady, nádrže, rybníky, recirkulačné systémy pre moronu striebristú a zdych;

— Plte, polykultúra, guľatina pre slávky,

— Rybníky, cisterny, nájazdové dráhy, gage, polykultúra kaprov,

— Na dne, lovnými šnúrami, plavbami a polykultúrou ustríc;

— Rybníky, nábehové dráhy, nádrže na kôrovce;

— Na dne, cisternách a nábehových dráhach, ohradách, recirkulačných systémoch, polykultúrach, plavidlách, lovných šnúrach, nádržiach na morské riasy;

— Bioreaktory s otvoreným alebo uzavretým systémom pre mikroriasy.

Okrem toho počas počiatočných štádií rastu musí byť väčšina druhov rýb a morských rias v liahni a odchovni. Semená mäkkýšov sa produkujú v liahňach alebo zbierajú z voľnej prírody.