Akvakultúra Čierneho mora: Odkaz, výzvy a budúce príležitosti

Zodpovedná akvakultúra, chov vodných organizmov, je udržateľným strategickým sektorom pre suchozemské a pobrežné komunity. Významne prispieva k potravinovej bezpečnosti a posilneniu hospodárskeho rozvoja; poskytuje pracovné príležitosti a často prispieva k ekologickým službám, ktoré poskytuje životné prostredie. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa prínos akvakultúry k celosvetovej potravinovej bezpečnosti vo veľkej miere prejavuje výrazným rastom odvetvia o 7,5 % ročne od roku 1970. V roku 2018 dosiahla akvakultúra historicky najvyššiu produkciu vo výške 114,5 milióna ton živej hmotnosti s celkovou hodnotou predaja z poľnohospodárskeho podniku 263,6 miliardy USD. Vďaka tomu sa akvakultúra stáva kľúčovým aktérom v rámci koncepcie modrého rastu a významným prispievateľom k niektorým z jej kľúčových cieľov udržateľného rozvoja. Platí to najmä v geografických oblastiach, v ktorých je závislosť miestnych hospodárstiev od produktov rybolovu vysoká, ale prístup k udržateľným vyloďovaniu je obmedzený ekologickými prekážkami. Jednu z týchto oblastí reprezentuje čiernomorská oblasť. Hoci sa ročná produkcia rybolovu v Čiernom mori od roku 1990 značne líši a jeho súčasné vylodenia sú značné, v súčasnosti sa čoraz väčšia pozornosť venuje podpore rozvoja akvakultúry pozdĺž čiernomorských krajín, pričom morská akvakultúra sa považuje za významný príspevok k celkovej produkcii rybolovu. Rozvoj akvakultúry v tomto regióne však nie je homogénny a jeho rozvoj bol doteraz obmedzený environmentálnymi, hospodárskymi, sociálnymi a všeobecnejšie otázkami riadenia. Tento dokument sa po prvýkrát snaží poskytnúť nový komplexný pohľad na odvetvie akvakultúry v Čiernom mori, pričom zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce ako základného piliera na podporu udržateľného rozvoja tohto odvetvia. Dokument sa zaoberá akvakultúrou v Čiernom mori z rôznych hľadísk: uvádzajú sa v ňom kľúčové charakteristiky čiernomorského prostredia; zaoberá sa najbežnejšími vodnými druhmi z farmového chovu a potenciálom nových druhov; vymedzuje vnútroštátne prístupy k rozvoju akvakultúry, vymieňa si informácie o úspešných príkladoch a zároveň objasňuje hlavné výzvy a priority, ktoré nás čakajú. Toto spoločné úsilie bude pre pobrežné krajiny Čierneho mora užitočným príspevkom k odpovediam na mnohé otázky, ktoré majú, a očakávania, ktoré majú od odvetvia akvakultúry.