Protimorské vylučovacie látky v nórskej akvakultúre; dohľad, trendy v liečbe a možné dôsledky pre bezpečnosť potravín

Morská vôňa je pre nórsku akvakultúru veľkou výzvou a pri zvládaní infekcií spôsobených morskými úletmi sa uplatňuje niekoľko fyzikálnych, biologických a chemických ošetrení. V tejto štúdii sa uvádzajú údaje o používaní protimorských látok pre nórske ryby z farmových chovov od roku 1992 do roku 2017 a výsledky dohľadu nad rezíduami takýchto pôvodcov vo vzorkách odobratých v rokoch 2002 až 2017. V období rokov 2002 – 2007 používanie protimorských látok zahŕňalo emamektín, cypermetrín a deltametrín. Azametifos a flubenzuróny boli zavedené v roku 2008 a v roku 2009. V rámci prebiehajúceho dohľadu nad nórskymi rybami z farmových chovov sa v období rokov 2002 až 2017 vyšetrilo viac ako 3000 súhrnných vzoriek na rezíduá protimorských látok. Rezíduá boli zistené v 3 % vzoriek. Emamektín bol zistený v 5,0 % vzoriek analyzovaných na emamektín, zatiaľ čo cypermetrín bol zistený v 2,1 % vzoriek analyzovaných na cypermetrín. Okrem toho sa v 1,2 % vzoriek analyzovaných na tieto zlúčeniny zistili rezíduá diflubenzurónu a teflubenzurónu v 0,1 % vzoriek analyzovaných na tieto zlúčeniny. Nezistili sa žiadne iné protimorské vylučovacie látky. Žiadne merania neprekračovali príslušný maximálny limit rezíduí (MRL) stanovený EÚ.