Akvakultúra lososa na otvorenom mori a identifikácia potrieb v oblasti regulácie životného prostredia

„Pobrežná“ akvakultúra získala zvýšenú pozornosť ako potenciálnu cestu rozšírenia produkcie komerčne dôležitých druhov rýb, ako je losos atlantický (S. salar). Nie je však dostatočne jasné, aký je pojem „na mori“ a aké sú rôzne „offshore“ prostredia v porovnaní s tradičnejšími pobrežnými alebo pobrežnými lokalitami. Táto neistota je otázkou účinného riadenia a regulácie a je prekážkou rozvoja, ktorú treba riešiť. V tejto štúdii sa ako prípadová štúdia použila zmiešaná metóda na vyhodnotenie toho, čo sa myslí pod pojmom „offshore“ produkcia, a na určenie toho, či sú existujúce prístupy vhodné na udeľovanie licencií a reguláciu akvakultúry lososa na otvorenom mori v Škótsku. Po prvé, na posúdenie akademických štúdií sa použil systematický prehľad literatúry a potom sa použil online dotazník na získanie názorov od zainteresovaných strán v oblasti akvakultúry lososa atlantického v Škótsku a iných krajinách. Z výsledkov vyplýva, že pojem „pobrežná“ akvakultúra je nekonzistentný, a preto je náročné určiť globálne vymedzenie. Literatúra, ktorá sa neobmedzovala len na produkciu lososa, sa zvyčajne zameriavala na vzdialenosť od pobrežia, ale zainteresované strany v akvakultúre lososa mali veľmi rozdielne názory, hoci kľúčovou charakteristikou bola mierna väčšina posudzovanej expozície vĺn. Zainteresované strany uviedli, že akvakultúra lososa na mori môže mať viacero výhod, ale zároveň uviedli, že existujúce predpisy nie sú vhodné na produkciu lososa „na mori“ a mohli by sa posilniť. Z výsledkov štúdie vyplýva, že regulačné orgány a zainteresované strany sa musia dohodnúť na jednotnej terminológii, ktorá charakterizuje výrobné prostredie. V závislosti od miestnej alebo regionálnej zložitosti môže byť potrebných niekoľko klasifikácií, ktoré odrážajú kľúčové prvky. Okrem toho môžu byť potrebné nové alebo prispôsobené prístupy k udeľovaniu licencií pre akvakultúru, regulácii a vhodnosti lokality, aby sa zohľadnili fyzické a ekologické rozdiely od tradičnejších chovných lokalít. V konečnom dôsledku bude environmentálna regulácia vhodná na daný účel len vtedy, ak bude založená na dôkazoch a bude relevantná pre environmentálne podmienky, okolitý ekosystém a vyprodukované druhy. Zdá sa, že najväčšou prekážkou nariadenia o akvakultúre „na mori“ je pochopiť, čo je a znamená pojem „na mori“, a kým sa tento problém nevyrieši, bude pretrvávať neistota a nejasnosti, ktoré bránia rozvoju tohto odvetvia.