Šľachtiteľské a genetické sympózium: Zmena klímy a selektívne šľachtenie v akvakultúre

Akvakultúra je najrýchlejšie rastúcim odvetvím výroby potravín a významne prispieva k celosvetovej potravinovej bezpečnosti. Na základe Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa produkcia akvakultúry musí výrazne zvýšiť, aby sa uspokojil budúci celosvetový dopyt po potravinách z vodných živočíchov v roku 2050. Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a FAO môže zmena klímy viesť ku globálnemu otepľovaniu, zvyšovaniu hladiny morí, zmenám produktivity oceánov, nedostatku sladkej vody a častejším extrémnym klimatickým javom. V dôsledku toho môže mať zmena klímy rôzny vplyv na akvakultúru v závislosti od klimatických zón, zemepisných oblastí, chovných systémov a chovaných druhov. Akvakultúra čelí dvom veľkým výzvam spôsobeným zmenou klímy. Po prvé, súčasné ryby prispôsobené prevládajúcim environmentálnym podmienkam môžu byť za budúcich podmienok suboptimálne. Druhy rýb sú často poikilotermické, a preto môžu byť obzvlášť citlivé na zmeny teploty. Vďaka tomu bude nízka citlivosť na teplotu dôležitejšia pre ryby ako pre hospodárske zvieratá a iné suchozemské druhy. Po druhé, zmena klímy môže uľahčiť prepuknutie existujúcich a nových patogénov alebo parazitov. Na riešenie uvedených výziev sa identifikujú tri hlavné adaptačné stratégie. Po prvé, hlavnou vlastnosťou v akvakultúre sa stane všeobecná „robustnosť“, pričom ryby budú menej zraniteľné voči súčasným a novým chorobám a zároveň budú prosperovať v širšom rozsahu teplôt. Po druhé, akvakultúrne činnosti, ako je vstupný výkon, doprava a výroba krmív, prispievajú k emisiám skleníkových plynov. Výberom z hľadiska efektívnosti krmív, ako aj vymedzením cieľa šľachtenia, ktorým sa minimalizujú emisie skleníkových plynov, sa znížia vplyvy akvakultúry na zmenu klímy. Veľké obavy napokon vyvoláva obmedzené prijímanie šľachtiteľských programov v akvakultúre. To znamená neefektívne využívanie zdrojov na kŕmenie, vodu a pôdu. V dôsledku toho je uhlíková stopa na kg vyprodukovaných rýb väčšia ako v prípade, keď by sa ryby z chovných programov využívali vo väčšej miere. V akvakultúre by sa mali využívať geneticky vylepšené a odolné organizmy, ktoré nepociťujú depresiu inbreedingu. To si bude vyžadovať používanie rýb z dobre riadených selektívnych šľachtiteľských programov s náležitou kontrolou pri chove a cieľmi plemenitby. Tvorcovia politík a chovateľské organizácie by mali poskytovať stimuly na podporu selektívnych šľachtiteľských programov v akvakultúre s cieľom výraznejšie tolerovať zmenu klímy.