Vplyv informácií na vnímanie akvakultúry spotrebiteľmi: Odstránenie mýta o krmive pre ryby z farmových chovov

Produkty akvakultúry sú na svetových trhoch bežné. Napriek úsiliu o minimalizáciu negatívneho vnímania akvakultúry však stále pretrváva niekoľko mylných vierov alebo mýtov, a preto majú spotrebitelia na celom svete tendenciu oceňovať voľne žijúce ryby viac ako ryby z farmových chovov. Ukázalo sa, že nedostatok informácií je jednou z najdôležitejších príčin tohto uprednostňovania, čo vedie k tomu, že nákupné rozhodnutia sú viac emocionálne než racionálne. Cieľom tejto štúdie bolo určiť, či by vedecky podložené informácie kontrastujúce s jedným mýtom mohli prispieť k lepšiemu vnímaniu poľnohospodárskych výrobkov. Na tento účel sa na získavanie vedeckých informácií využil konsenzus o viacerých otázkach súvisiacich s akvakultúrou medzi rôznymi vedcami, externými odborníkmi a akvakultúrnymi spoločnosťami. Tieto informácie boli poskytnuté 300 španielskym spotrebiteľom pomocou dvoch rôznych komunikačných nástrojov (150 spotrebiteľov z každého nástroja): interaktívny webový dokumentárny a písomný a tlačený dokument s cieľom odhaliť možné rozdiely v zmene vnímania spotrebiteľov. Spotrebitelia boli požiadaní o mieru súhlasu so súborom 14 vyhlásení pred poskytnutím vedeckých informácií a po ňom. Premenná, na základe ktorej sa zozbieralo hodnotenie každého z výkazov, bola vypočítaná ako celkové vnímanie. Možné významné rozdiely medzi bodmi pred poskytnutím a po poskytnutí informácií a za „celkové vnímanie“ sa analyzovali samostatne pre každý komunikačný nástroj, ako aj pre kombinovanú vzorku. Posudzoval sa aj možný vzťah medzi vnímaním spotrebiteľov a sociálno-demografickými faktormi, vedomosťami spotrebiteľov a návykmi spotreby rýb. Z výsledkov vyplýva, že vnímanie akvakultúry spotrebiteľmi pred dopytom bolo mierne (5,6 priemeru na stupnici 0 až 10), ale že sa mierne, ale výrazne zvýšilo bez ohľadu na použitý komunikačný nástroj. Medzi sociálno-demografickými faktormi boli vek a pohlavie, ktoré najviac ovplyvnili vnímanie spotrebiteľov, a to starší ľudia, ktorí prejavili vo všeobecnosti pozitívnejší názor na akvakultúru. Účinky spotrebiteľských návykov a poznatkov o akvakultúre boli tiež dvoma najvýsvetlejšími faktormi zmeny vo vnímaní. Dôležité je, že názory spotrebiteľov, ktorí majú menej poznatkov o produktoch z morských plodov vo všeobecnosti a o výrobných metódach alebo konzumácii len produktov z voľne žijúcich rýb, sa po vystavení informáciám zlepšili. Tieto výsledky sú dôkazom užitočnosti komunikačných kampaní založených na vedeckých poznatkoch a faktoch na zlepšenie spoločenského vnímania postupov a produktov akvakultúry bez ohľadu na nástroj použitý na prenos týchto informácií.