Porovnávacie suchozemské krmivo a využívanie pôdy vo svete s prevahou akvakultúry

Jednou z veľkých výziev, ktorým ľudstvo čelí, je zníženie tlaku výroby potravín na životné prostredie a súčasné kŕmenie stále rastúcej ľudskej populácie. Rozsah vplyvov výroby potravín na životné prostredie, najmä v okolí využívania pôdy, viedol k hodnoteniu environmentálnych a zdravotných prínosov presunu stravy, zvyčajne od mäsa k iným zdrojom vrátane morských plodov. Celkový celosvetový výlov voľne žijúcich morských plodov sa však za posledné dve desaťročia relatívne nezmenil, čo naznačuje, že zvýšený dopyt po morských plodoch sa bude musieť väčšinou spoliehať na akvakultúru (t. j. vodné hospodárstvo). Pestované vodné druhy čoraz viac závisia od vstupov krmiva z poľnohospodárskych zdrojov, čo vyvoláva obavy v súvislosti s ďalším trením plodín a využívaním pôdy na kŕmenie. Relatívny vplyv a potenciál akvakultúry však zostáva nejasný. V tejto súvislosti simulujeme, ako rôzne formy akvakultúry prispievajú a porovnávajú s využívaním krmiva a pôdy pri výrobe suchozemského mäsa a ako by sa do polovice storočia mohli zmeniť priestorové vzorce, ak sa strava presunie na kultivovanejšie morské plody a menej mäsa. Z údajov o vodnom a suchozemskom prostredí na úrovni jednotlivých krajín vyplýva, že akvakultúra si vyžaduje menej kŕmnych plodín a pôdy, aj keď viac ako tretina produkcie bielkovín pochádza z akvakultúry do roku 2050. Prínosy týkajúce sa krmív a šetrenia pôdy sú však priestorovo rôznorodé, čo je spôsobené rozdielnymi modelmi výroby, obchodu a zloženia krmiva. V neposlednom rade naša štúdia poukazuje na budúci potenciál a neistotu zohľadnenia akvakultúry v portfóliu riešení udržateľnosti okolo jedného z najväčších antropogénnych vplyvov na planétu.