Modelový systém na hodnotenie ekonomickej výkonnosti dvoch rôznych stratégií kŕmenia chovaného lososa atlantického (Salmo salar L.)

V tomto dokumente sa hodnotia rozdiely v nákladoch na krmivo v chove lososa na základe dvoch energetických stratégií: pripomíname, že priemysel uprednostňuje stravu s vysokým obsahom tuku (LP: nízky pomer bielkovín k lipidom), zatiaľ čo v druhej stratégii je stravná energia vo väčšej miere odvodená z bielkovín (HP: vysoký pomer bielkovín k lipidom). Uvádzajú sa dva rôzne ekonomické modely založené na troch rôznych pokusoch kŕmenia: jedno komerčné rozsiahle a dve malé skúšky. Všetky pokusy sa uskutočnili s jednoročnými smoltami (S1). Výrobné náklady sa od roku 2009 do roku 2016 zvýšili a predložené údaje znázorňujú všeobecné zvýšenie cien kŕmnych bielkovín a olejov. Dietetické bielkoviny sú drahšie ako lipidy a v izoenergetickej strave sú bielkovinové hustejšie krmivá vyššie ako alternatíva lipidovej hustoty. Potrava HP vedie k vyššej depozícii krmiva v jatočnom tele, čo vedie k výrazne nižšej konverzii krmiva v porovnaní s uprednostňovanou izoenergetickou komerčnou diétou LP. Vďaka lepšej konverzii krmiva na jatočne opracované mäso prináša stratégia HP krmiva nižšie náklady na krmivo. Okrem toho stratégia kŕmenia HP podnecuje rýchlejší rast, ktorý poľnohospodárom umožňuje znížiť výrobný cyklus. Skrátený výrobný cyklus predstavuje príležitosť na zníženie celkových výrobných nákladov. Ak je zlepšený rast vyvolaný stratégiou stravovania, zníženie celkových nákladov by sa malo pripísať nákladom na krmivo, t. j. zníženiu nákladov na krmivo. Napokon, zlepšenie jatočnej hmotnosti vyvolané stravou prináša viac obchodovateľných výrobkov, čo zvyšuje príjem. Súčasný modelový systém tak odhalil, že tradičná strava s vysokým obsahom tuku uprednostňovaná v odvetví výroby lososa, hoci je lacnejšia ako strava bohatá na izoenergetické bielkoviny, nie je nevyhnutne prekurzorom pre celkové nižšie náklady na krmivo.