Môže lepšia výživa lososa atlantického v sladkých vodách zvýšiť odolnosť, prežitie a rast rýb po prenose morskej vody?

Úbytok rýb vo fáze chovu lososa atlantického v morskej vode je vysoký a k veľkej časti tohto úbytku dochádza tesne po presune lososa atlantického. V súčasnej štúdii predpokladáme, že zlepšenia stravy vo fáze sladkej vody (FW) majú vplyv na rast, prežitie a robustnosť rýb neskôr v štádiu SW. Na testovanie tejto skutočnosti boli ryby kŕmené piatimi experimentálnymi potravou v FW pri teplote 12 °C. Okrem komerčne podobnej kontrolnej stravy boli ryby kŕmené potravou so zmeneným zložením FA, ktorá mala byť viac ako prirodzené krmivo lososa vo FW, strava so zvýšenými koncentráciami vybraných zlúčenín AA/N (metionín, lyzín, threonín a taurín), potrava so zvýšenou koncentráciou metionínu a určitých B-vitamínov (penát, B12 a B6) a konečná strava kombinujúca všetky tieto možné zlepšenia. V čase prenosu SW bola odolnosť rýb kŕmených rôznymi potravou testovaná priamym prenosom do SW pri troch rôznych teplotách (8, 12 a 16 °C bez predchádzajúceho aklimatizácie), ako aj prenosom do otvorených ohradov, pričom sa kŕmili bežnou komerčnou stravou. Rast a blízke zloženie rýb sa v jednotlivých skupinách potravy nelíšili. Zdá sa, že všetky skupiny potravy dobre zvládajú prenos do SW, a zatiaľ čo prenos SW vyvolal reakciu na stres v rybách, v jednotlivých skupinách potravy sa to výrazne nelíšilo. Ryby premiestnené do SW pri teplote 8 °C mali vyššiu úmrtnosť, zníženú vrstvu sliznice a zvýšenú prevalenciu úbytku v šupinách a rany, čo sa však vzťahovalo na všetky skupiny potravy. Preto nie je možné odporučiť priamy presun do SW pri nižšej teplote ako ryby. Pri dvoch najvyšších teplotách boli medzi skupinami určité rozdiely, pokiaľ ide o závažnosť kataraktov. Okrem toho žiadny z nameraných parametrov súvisiacich so zdravím alebo dobrými životnými podmienkami nepreukázal rozdiel medzi skupinami stravy, čo naznačuje, že kontrolná strava už bola dostatočná.