Rozpočet CO2 na metabolizmus pestovaných slávok vo vysoko produktívnom severozápadnom Pyrenejskom systéme

Posúdenie uhlíkovej stopy morskej dvojchlopňovej akvakultúry si vyžaduje presný odhad uvoľňovania CO2 súvisiacich s investičným tovarom a akvakultúrnymi operáciami, ale aj s metabolickým rozpočtom na CO2 kultivovaných druhov. V súčasnosti existujú rozdiely, pokiaľ ide o postupy, ktoré sa majú zahrnúť do tohto rozpočtu, ako ich odhadnúť a aký rozsah by sa mal uplatňovať, a to od individuálneho po ekosystém. Environmentálne podmienky špecifické pre danú lokalitu a metódy kultivácie takisto významne ovplyvňujú odhady. Tu sme zhromaždili environmentálne, biochemické a metabolické údaje z uverejnených vedeckých článkov, správ a existujúcich databáz s cieľom predstaviť metabolický rozpočet na emisie CO2 pre akvakultúru slávok v pobrežných prítokoch severozápadného Pyrenejského obydlia. Prínos produkcie mäsa slávok a škrupiny analyzujeme spoločne a samostatne. V individuálnom meradle sa rozpočet CO2 v schránke odhaduje na základe odstraňovania CO2 syntézou bielkovín z matrice v škrupine a uvoľňovania CO2 počas kalciácie a respirácie na podporu údržby škrupiny. Organický uhlík v mäse slávok a CO2 uvoľnený dýchaním na podporu údržby mäsa prispievajú k rozpočtu na CO2 z dužiny. Pri odhade metabolickej uhlíkovej stopy jednotlivých slávok sa zohľadňujú len kalkulačné a respiračné procesy, pretože organický uhlík v mäse a škrupine slávok sa v relatívne krátkom čase vráti do atmosféry ako CO2. Zatiaľ čo metabolická uhlíková stopa spojená so škrupinou slávok zostáva konštantná na úrovni 365 kg CO2 na tonu škrupiny, pohybuje sa od 92 do 578 kg CO2 na tonu mäsa slávok. Táto veľká variabilita závisí od času vysádzania slávok a veľkosti zberu v dôsledku rozdielnych sezónnych modelov rastu mäsa a škrupiny. Zahrnutie CO2 potenciálne imobilizovaného vo výkaloch slávok zakopaných v sedimentoch by viedlo k zníženiu metabolických odhadov uhlíkovej stopy až o 6 % v porovnaní s jednotlivými odhadmi.