Sila genetiky: Minulý a budúci prínos vyváženého genetického výberu k udržateľnému rastu a produktivite odvetvia nórskeho lososa atlantického (Salmo salar)

Za menej ako 50 rokov sa chov lososa atlantického stal v Nórsku významným odvetvím a došlo k niekoľkým pokusom o predpovedanie budúceho rastu. Vo všetkej potravinárskej výrobe zohrávala genetika dôležitú úlohu pri optimalizácii a efektívnosti výroby. Prínosy genetického výberu v akvakultúre sú menej zdokumentované z dôvodu premenlivého produkčného prostredia, dlhého času produkcie a výziev, ako sú morské úlety, infekčné choroby a výkyvy na trhu. V tejto štúdii sa skúma vplyv 50-ročného vyváženého genetického výberu na rast a produktivitu nórskeho odvetvia lososa atlantického. V bežných záhradných pokusoch boli vajcia od samíc reprezentujúcich v súčasnosti chované lososa atlantického (11. generácia) oplodnené kryokonzervovaným mílom od samcov reprezentujúcich predchádzajúce generácie a potomstvo (polsičkové rodiny) sa chovalo za rovnakých komerčných podmienok chovu. Na konci tohto pokusu bol rozdiel v priemernej telesnej hmotnosti medzi generáciou 0 a pol SIB od súčasného lososa 1,5 kg. Výsledky experimentu so spoločnou záhradou sa použili na modelovanie príspevku genetického výberu k zvýšenej rýchlosti rastu lososa v priemysle od generácie 0 (zber v rokoch 1975 – 1978) po generáciu 11 (zber v rokoch 2017 – 2019) a na simuláciu sily genetiky pre očakávaný rast priemyslu do roku 2050 (24. generácia) s uvedením štyroch rôznych prognóz. Zistili sme, že celková nórska produkcia 2,5 až 3,2 milióna ton by sa mohla dosiahnuť v roku 2050 výlučne zlepšením vlastného rastového potenciálu lososa atlantického prostredníctvom genetického výberu. Okrem toho sa očakáva, že doba produkcie v morskej vode sa skráti o 40 až 53 % z 15,3 mesiaca v roku 2019 na obdobie produkcie v rozsahu od 9,2 mesiaca do 7,2 mesiaca v roku 2050. Skrátenie času produkcie v morskej vode vedie k skráteniu času rizika chorôb a iných nešťastných udalostí a v našom najpokrokovejšom scenári sa očakávalo, že úmrtnosť v morskej vode sa zníži až o 50 %. Príspevok k zníženiu strát a zvýšenému využívaniu zdrojov zvyšuje udržateľnosť nórskeho odvetvia akvakultúry. Táto štúdia preukázala, že je možné výrazne zvýšiť produkciu nórskej akvakultúry genetickým zlepšením a že príspevok genetického výberu len pre mieru rastu môže odstrániť 77 % rozdielu predpokladaného 5 miliónov ton v roku 2050. Z týchto scenárov vyplýva, že genetický výber by sa mal zahrnúť ako ústredný prvok do predpovedania budúceho vývoja a rastu produkcie akvakultúry, a to tak v Nórsku, ako aj v iných krajinách produkujúcich losos.