Reakcie rybolovu a akvakultúry na núdzové situácie (FARE) sú často nesprávne zacielené alebo môžu ohroziť stabilitu odvetvia. Cieľom tohto kurzu elektronického vzdelávania je zvýšiť kvalitu a zodpovednosť pripravenosti a reakcie na núdzové situácie...
Týmto kurzom sa zavádza progresívna cesta riadenia biologickej bezpečnosti v oblasti akvakultúry (PMP/AB), v ktorej sa na zlepšenie celkovej udržateľnosti odvetvia akvakultúry používa prístup založený na riziku. Uvádzajú sa v ňom koncepcie a kroky...
Týmto kurzom sa zavádza nomenklatúra harmonizovaného systému (HS) pre produkty rybolovu a akvakultúry, ktorá predstavuje nástroje svetového obchodu a medzinárodného obchodu FAO v oblasti rybného hospodárstva, ako je preferenčný prístup a pravidlo...
Krátky opis projektu: VeriFish je dvojročný projekt financovaný z programu Horizont Európa, ktorého cieľom je poskytnúť dostupný a dynamický rámec overiteľných ukazovateľov udržateľnosti na zlepšenie komunikácie a pochopenia udržateľnej výroby a...
V tomto vydaní sa uvádza modrá transformácia v akcii, ktorú ilustrujú činnosti a iniciatívy pod vedením FAO v spolupráci s členmi, partnermi a kľúčovými zainteresovanými stranami s cieľom začleniť potraviny z vodných živočíchov do globálnej...
Baltský MUPPETS poskytuje inovátorom jedinečnú príležitosť na to, aby dosiahli hmatateľný vplyv na udržateľné poľnohospodárstvo slávok a vývoj výrobkov, pričom podporujú progresívne riešenia, ktoré posilňujú miestne hospodárstva a zlepšujú ekosystémy...
Áno, je to realizovateľné, ale stále pretrvávajú technické, technické a nákladové výzvy. Budúci rozvoj morskej alebo exponovanej morskej akvakultúry bude závisieť od technológie, ktorá sa používa na prekonanie extrémnych podmienok oceánskeho podnebia, logistických problémov pri dodávaní krmiva a iných vstupov do poľnohospodárskeho podniku, vývoja pracovných platforiem na mori a diaľkového ovládania platforiem na internete vecí s cieľom komunikovať a riadiť platformy s optimalizačnými systémami založenými na umelej inteligencii.
Integrovaná multitropická akvakultúra (IMTA) je typ akvakultúry, v ktorej sa niekoľko vodných druhov z rôznych trofických úrovní (napr. ryby, morské riasy, mäkkýše alebo iné bezstavovce) chová v tesnej blízkosti v tom istom produkčnom systéme s cieľom zlepšiť efektívnosť, znížiť odpad a poskytovať ekosystémové služby, ako je bioremediácia.
Strategické usmernenia pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 až 2030 podporujú IMTA, okrem iných druhov akvakultúry, ktoré sú najprospešnejšie pre životné prostredie a klímu.
IMTA sa môže vzťahovať na mnohé rôzne typy systémov akvakultúry, ako sú systémy pozemnej akvakultúry (napr. rybníky) a systémy sieťových kotercov (napr. kombinácia chovu rýb so systémami chovu rýb pri dne a na dne pre lastúrniky a produkciu morských rias). Cieľom je však vždy zvýšiť environmentálnu udržateľnosť, hospodársku stabilitu a sociálnu prijateľnosť v rámci holistických prístupov obehového hospodárstva.
Systémy IMTA zvyšujú udržateľnosť akvakultúry napodobňovaním cyklov prírodných živín. V týchto systémoch sa organická hmota, ktorú nepoužíva jeden druh, napríklad ryby, stáva zdrojom pre iné druhy, ako sú morské riasy a mäkkýše, ktoré používajú živiny na rast. Účinnosť systému závisí od environmentálnych faktorov, ako sú hladiny živín v oblasti, dostupnosť potravín a hydrodynamika.
Pri prijímaní IMTA pretrváva niekoľko výziev. Napríklad podľa právnych predpisov EÚ živočíchy akvakultúry nemôžu byť kŕmené odpadom, čo znamená, že platný právny rámec zneplatňuje modely, v ktorých sa ryby kombinujú s určitými potravou filtráciou vody a druhmi detritivožravcov (nízkych trofických druhov ako lastúrniky a uhorky morskej), ktoré recyklujú živiny z nenakrmovaného krmiva a výkalov. S cieľom posúdiť tieto výzvy a pomôcť pri ich riešení financuje EÚ niekoľko projektov v oblasti IMTA, ako sú Astral (https://www.astral-project.eu/ ) a AquaVitae (https://aquavitaeproject.eu/).
V roku 2020 dosiahla produkcia akvakultúry EÚ celkovo 1,2 milióna ton v hodnote 3,9 miliardy EUR. V tom čase boli hlavnými druhmi akvakultúry morské slávky (19 % celkovej produkcie EÚ), pstruh dúhový (17 %), slávky modré (11 %), ustrice tichomorské (9 %), pagel bledý (8 %), slávky stredomorské (7 %), morona európska (7 %), kapry obyčajné (7 %) a tuniak modroplutvý (3 %). Týchto deväť druhov predstavuje 87 % celkovej produkcie akvakultúry EÚ z hľadiska hmotnosti (STECF 22 – 17-EU).
