Kapacita ekosystémových služieb je vyššia v oblastiach s viacerými typmi označení

Vykonávanie koncepcie ekosystémových služieb (ES) v praxi by mohlo byť náročnou úlohou, keďže sa v ňom musia zohľadniť predchádzajúce „tradičné“ politiky a prístupy, ktoré hodnotili prírodu a biodiverzitu odlišne. Okrem iného smernica o biotopoch (92/43/ES) a smernica o vtáctve (79/409/ES), rámcová smernica o vode (2000/60/ES) a smernica o hluku (2002/49/ES) viedli k hodnoteniu/určeniu oblastí v Európe s rôznymi kritériami. V tejto štúdii bolo naším cieľom pochopiť, ako kapacita EŠ v danej oblasti súvisí s jej určením a či oblasti s viacerými označeniami majú vyššiu kapacitu pri poskytovaní ES.
Vybrali sme štyri povodia v Grécku s veľkou rozmanitosťou charakteristík, ktoré pokrývajú viac ako 25 % územia štátu. V povodí sme posudzovali kapacitu ES (podľa metodiky Burkhard a kol. 2009) oblastí označených ako lokality sústavy Natura 2000, oblasti Quiet a mokrade alebo vodné útvary a zistilo sa, že tieto oblasti majú viacero označení. Spoločnosť GLM analyzovala údaje s cieľom odhaliť rozdiely týkajúce sa kapacity ES medzi rôznymi typmi oblastí. Preskúmali sme aj synergie a kompromisy medzi rôznymi druhmi ES v rámci dohody o partnerstve a spolupráci a testovali sme korelácie medzi vlastnosťami krajiny, ako je nadmorská výška, aspekt a sklon a potenciál ES.
Z našich výsledkov vyplýva, že oblasti s rôznymi typmi alebo viacerými označeniami majú pri poskytovaní ES odlišnú kapacitu. Oblasti s jedným typom označenia (chránené oblasti alebo oblasti Quiet) mali vo väčšine EŠ vo všeobecnosti stredné skóre, ale bodové hodnotenie bolo vyššie v porovnaní s oblasťami bez označenia, ktoré vykazovali väčšiu kapacitu v oblasti poskytovania služieb. Spomedzi chránených oblastí a oblastí Quiet dosiahli vo všeobecnosti lepšie výsledky. Oblasti, v ktorých sa kombinovali oba typy označení (chránené oblasti a oblasti Quiet), vykazovali najvyššiu kapacitu v 13 z 29 ES, ktoré boli väčšinou spojené s prírodnými a lesnými ekosystémami. Zistili sme významné synergie medzi väčšinou regulačných, podporných a kultúrnych EŠ, ktoré zase vykazujú kompromisy s poskytovaním služieb. Jednotlivé EŠ sú priestorovo prepojené a vykazujú silnú koreláciu s vlastnosťami krajiny, ako je nadmorská výška a sklon. 
Navrhujeme, aby sa štatút oblasti mohol použiť ako alternatívny nástroj environmentálnej politiky s uvedením kapacity na poskytovanie ES. Viaceré označenia oblastí sa môžu použiť ako zástupné údaje na lokalizáciu „hotspotov“ ES. Táto integrácia „tradičného“ hodnotenia a označenia a „novšia“ koncepcia EŠ predstavuje časovo a nákladovo efektívny spôsob, ktorý majú prijať zainteresované strany a tvorcovia politík s cieľom začať dodržiavať nové normy a požiadavky na ochranu prírody a environmentálne riadenie.