Nutričná charakteristika vedľajších produktov spracovania európskej akvakultúry s cieľom uľahčiť strategické využívanie

Analýzy udržateľnosti akvakultúry zvyčajne ignorujú osud a hodnotu spracovania vedľajších produktov. Cieľom tejto štúdie bolo charakterizovať nutričný obsah bežných vedľajších produktov spracovania (hlavy, rámy, odrezky, koža a vnútornosti) piatich významných druhov rýb chovaných v Európe; Losos atlantický (Salmo salar), morona striebristá (Dicentrarchus labrax), pagel bledý (Sparus aurata), kapor obyčajný (Cyprinus carpio) a kalkana veľkého (Psetta maxima) s cieľom informovať o najlepších stratégiách využívania. Z našich výsledkov vyplýva, že podstatne vyšší celkový výnos mäsa (64 – 77 %) možno dosiahnuť, ak sa úplne spracuje, v porovnaní s len filé (30 – 56 %). Zistili sme, že hlavy, rámy, odrezky a koža lososa atlantického, morony striebristej, pagela bledého a kalkana veľkého vykazovali stredné až vysoké jedlé výnosy, stredné až vysoké lipidy a stredný až vysoký obsah kyseliny eikosapentaénovej (EPA) a kyseliny dokozahexaénovej (DHA), čo naznačuje významný potenciál priameho použitia v potravinách pre ľudí. Vedľajšie produkty, ktoré nie sú atraktívne na priame použitie v potravinách, ale majú nízky obsah popola a stredne vysoký až vysoký obsah dusíkatých látok, lipidov a EPA a DHA, ako sú vnútornosti, by mohli byť nasmerované na krmivo pre zvieratá. Koža vykazovala zaujímavé výživové hodnoty, ale má väčší potenciál v nepotravinárskych aplikáciách, ako je módny, kozmetický a farmaceutický priemysel. Výsledky naznačujú potenciál zvýšiť priame potraviny, krmivá a nepotravinovú hodnotu európskej akvakultúry bez zvýšenia objemu produkcie alebo využitia dodatočných zdrojov. Zdôrazňuje sa význam zmeny vnímania spotrebiteľov a riešenia infraštruktúrnych a legislatívnych prekážok s cieľom maximalizovať využívanie.