Podujatia týkajúce sa kultúry potravín a prenosu vedeckých poznatkov špecifické pre jednotlivé krajiny – ovplyvňujú nákupné správanie produktov z morských plodov?

Pozitívne vnímanie produktov akvakultúry je nevyhnutné na podporu výroby využívaním udržateľnejších a ekologickejších riešení. Vnímanie spotrebiteľov a výsledné rozhodnutia o kúpe sú však naďalej nedostatočne pochopené. Vo väčšine európskych krajín je vnímanie spotrebiteľov skôr negatívne, čo je posilnené medzerami v poznatkoch a zavádzajúcimi informáciami z médií. Predpokladá sa, že to má najväčší vplyv na súčasnú nízku mieru spotreby rýb z farmových chovov v celej Európe. Z predchádzajúceho výskumu vyplynulo, že spotrebitelia sa často zdráhajú zmeniť svoje správanie pri nákupe morských plodov napriek tomu, že majú spoľahlivé vedecké poznatky o produktoch akvakultúry a ich spôsobe výroby. V tejto štúdii sme skúmali rozsah, v akom kontexty špecifické pre jednotlivé krajiny a stupeň vedeckých poznatkov prispievajú k nákupnému správaniu spotrebiteľov v celej Európe. Na tento účel sa uskutočnili interaktívne plagátové prieskumy a pološtruktúrované rozhovory na ôsmich rôznych podujatiach zameraných na prenos znalostí (KTE) v troch krajinách so zameraním na 383 účastníkov. Uplatňovanie zatiaľ nedostatočne využívanej metódy, interaktívneho plagátového prieskumu, zdôraznilo potrebu využívať nové prístupy na riešenie správania spotrebiteľov.
Z našich výsledkov vyplýva, že zvýšené vedecké poznatky samy osebe nevedú k zmenám v nákupnom správaní. Vnímanie a nákupné návyky sú veľmi kontextové a líšia sa od kultúry až po kultúru. To poukazuje na úzko prepojenú povahu morskej potravinárskej kultúry špecifickej pre jednotlivé krajiny, ktorá sa pohybuje medzi individuálnou informovanosťou, vedeckými poznatkami a sociálno-kultúrnymi kontextmi, čo všetko vedie k výsledným individuálnym rozhodnutiam o nákupe. Naše výsledky naznačujú, že dôraznejšie na udržateľnosť produktu a dôraz na prebiehajúci prechod na prístup založený na obehovom hospodárstve v odvetví akvakultúry môže byť sľubným spôsobom, ako podporiť nákupné rozhodnutia v odvetví morských plodov viac orientované na udržateľnosť. Naše zistenia tiež spochybňujú, či je snaha vzdelávať verejnosť o udržateľnejších kritériách nákupu skutočne kľúčom k podpore udržateľnejších modelov spotreby, alebo či pracujeme na zavádzajúcich predpokladoch, ktoré vedú k nesprávnym prístupom. Na záver sa zdá, že nedostatok jasných a ľahko dostupných informácií je hlavnou prekážkou spoločenskej akceptácie produktov udržateľnej akvakultúry v Európe.